Knihy, ktoré sa hlásia k tradícii, vracajú sa do minulosti, aby pozdvihli naše súčasné sebavedomie.


Vyvrcholením hlbokého záujmu o  originálne osudy drotárov je dielo Jána Čomaja Drotárska odysea (Martin, Matica slovenská 2011). V  kontexte dávnejších diel Svetom, moje, svetom, Svet drotárov, vedeckej monografie Drotárstvo (2010), zameranej primárne na remeselnú a  umeleckú stránku drotárstva, Ján Čomaj rozpráva osudy a najzaujímavejšie príbehy podľa vlastného výberu. Jeho dielo dopĺňa dodnes veľmi riedku zostavu kníh, ktoré postupne odstraňujú tzv. drátenícky mýtus (drotári ako žobráci, Slováci ako chudáčikovia), a  aj metodologicky predstavuje významnú posilu – prvý prvotriedny autor bez drotárskych koreňov spracúva najzaujímavejšie námety podľa vlastného výberu. Ide teda o prvú popularizačnú knihu, ktorá sústreďuje najpútavejšie témy „vedy o  drotárstve“. Pokúšam sa toto dielo posúdiť ako spoluautor románu a autor filmového scenára Ako divé husi (svetový úspech slovenských kapitalistov) i ako vedúci 5-miliónového internetového projektu Považské múzeum 3D online. Pri oboch týchto projektoch som sa za asi 20 rokov podrobne oboznámil s problematikou.

V deformovanej historickej pamäti sa vytvoril tzv. drátenícky mýtus, podľa ktorého sa drotári vnímajú ako žobráci, Slováci ako chudáčikovia, keďže v  istom období v  susednom Maďarsku a  Čechách putujúci remeselník-drotár reprezentoval pre bežné obyvateľstvo jedinú konkrétnu predstavu o  slovenskom človeku. Podstatou mýtu, ktorý je zakódovaný aj v českej a maďarskej prezývke pre Slovákov (dráteník, drótoštót), je nelegálne zovšeobecnenie časovo i priestorovo okrajového javu na celok. Drotár nebol žobrák, no mohol sa ním stať drotár skrachovaný. Muzeálne expozície, umelecké diela a vedecké monografie drátenícky mýtus postupne odstraňujú, no v  ponuke chýba popularizačné dielo pre širokú verejnosť. Dielo Jána Čomaja vypĺňa túto medzeru a nemá v tom konkurenciu. Autor pedantne preskúmal dostupné pramene a pokračoval za ich horizontom reportérskou metódou, čiže niekoľko rokov vyhľadával autorov, výskumníkov, umeleckých drotárov, navštívil vari všetky možné expozície po múzeách a  galériách, ba vycestoval aj do Nemecka za pánom Karolom Gulejom, organizátorom prvej drotárskej výstavy. Podarilo sa mu sústrediť jedinečné vlastné poznanie danej problematiky a jeho skúsenosť i výber materiálu sú originálne. Metóda spracovania kombinuje rozprávanie s reportážnymi a esejistickými zamysleniami. Dospel k originálne položeným otázkam, odpovediam, ba i hypotézam.