Vyrobené na Slovensku

Valentína Figeľová: Džbány, košíky, medovníky. Spoznaj naše remeslá

Bratislava: Slovart, 2020

Rastislava Stoličná: Ako sa kedysi ľudia živili. Ilustrovala Ivica Augustínová

Bratislava: Ústredie ľudovej umeleckej výroby, 2019

Rastislava Stoličná: Ako sa kedysi bývalo. Ilustrovala Ivica Augustínová

Bratislava: Ústredie ľudovej umeleckej výroby, 2019

 

Petra Baďová

Ako Slováci žili v minulosti, čím sa zaoberali, čo z toho môžeme objaviť v našich génoch? Knihy Valentíny FigeľovejRastislavy Stoličnej približujú život na Slovensku pred sto rokmi. A hoci ide o publikácie určené deťom, zaujať môžu aj dospelých.

Ani jedna z kníh nie je príbehová, všetky tri ponúkajú množstvo faktov. Tituly Rastislavy Stoličnej Ako sa kedysi ľudia živiliAko sa kedysi bývalo sú súčasťou edície ÚĽUV deťom. Predchádzalo im vydanie kníh Ako sa kedysi stravovaloAko sa kedysi hospodárilo (2018). Publikácie z tejto edície sú ladené populárno-náučne, cieľovou skupinou boli zrejme staršie deti.

Autorkou textov je profesorka Rastislava Stoličná, odborníčka v oblasti všeobecnej etnológie, kulinárnej kultúry a etnokartografie. Bádateľsky sa orientuje na oblasť ľudovej stravy a stravovania, napísala monografie Kuchyňa našich predkov (2001), Jedlo ako kľúč ku kultúre (2004),  Kulinárska kultúra regiónov Slovenska (2012), Slovenský rok – Receptár na dni sviatočné, všedné a pôstne (2012), Socializmus na tanieri (2015) a množstvo článkov pre vedecké časopisy.

Napriek tomu, že tituly Ako sa kedysi ľudia živiliAko sa kedysi bývalo vychádzajú zo seriózneho vedeckého výskumu, ich jazyk je zrozumiteľný. Autorka deťom približuje obraz Slovenska z minulosti, opisuje, čomu sa Slováci venovali profesionálne a voľnočasovo, ako sa žilo v meste a na dedine. Deti sa môžu oboznámiť s povolaniami a remeslami, ktoré takpovediac máme v krvi: obrábanie pôdy, pestovanie rastlín, chov zvierat, baníctvo, kamenárstvo, drevorubačstvo, výroba dreveného uhlia, výroba a predaj skla, hrnčiarstvo, košikárstvo, drotárstvo, povozníctvo a pod.

Tradičné remeslá pripomína čitateľom aj Valentína Figeľová. Jej kniha Džbány, košíky, medovníky obsahuje charakteristiky štrnástich remesiel, medzi nimi i takmer zaniknutého gubárstva, korytárstva, šúpoliarstva či valaškárstva.

 

Ako je to urobené?

Knihy Rastislavy Stoličnej a Valentíny Figeľovej sú si na prvý pohľad veľmi podobné. Majú mäkkú väzbu, atraktívny štvorcový formát a veľmi vkusne navrhnuté obálky. Autorkou grafickej úpravy edície ÚĽUV deťom je Monika Bajlová, za dizajnom knihy Valentíny Figeľovej stojí autorka sama.

Tituly Rastislavy Stoličnej vypovedajú obsah najmä prostredníctvom slov, publikácia Valentíny Figeľovej viac využíva obraz.

Knihy z edície ÚĽUV deťom nie sú členené na kapitoly. Obsahujú časť, ktorú by sme mohli nazvať filmárskym jazykom ako veľký celok a časť, v ktorej nájdeme slovníkové charakteristiky dvoch štvoríc povolaní (stolár, murár, tesár, kachliar a hrnčiar, sklenár, drotár, košikár). Vo „veľkom celku“ autorka čitateľom ponúka široký záber, plynulý opis priestorov obytných aj hospodárskych budov, ich orientáciu, použitý materiál, opisy zariadenia a využívania interiéru (v titule Ako sa kedysi bývalo) a opis rôznych spôsobov živobytia aj životného štýlu Slovákov pred sto rokmi (v titule Ako sa kedysi ľudia živili).

Kniha Džbány, košíky, medovníky je členená na 14 kapitol podľa jednotlivých remesiel, obsahuje tiež úvodné slovo etnografky Zory Mintalovej Zubercovej a zopár informácií o autorke. Valentína Figeľová pristúpila k remeslám in medias res, každému z nich venovala dve dvojstrany s takpovediac maľovaným fotopostupom práce remeselníka. Na konci každej kapitolky je umiestnená dvojstrana s tvorivou úlohou pre čitateľa (dokresliť výplet drôteného kohúta, výšivku, rozmotať klbko gubárovi, dotvoriť háčkovanú dečku, ozdobiť  vestu, medovník a pod.). Takáto aktivizácia čitateľa knižku zatraktívňuje a je ústretová voči deťom, pomáha im zapamätať si nadobudnuté vedomosti.

Pri „opakovaní“ si deti môžu pomôcť zaujímavým grafickým prvkom v dizajne publikácie – každá kapitola má na ľavej strane pás s maľbou štruktúry materiálu, s ktorým je dané remeslo späté.

 

Aké ilustrácie nás v knihách čakajú?

Autorkou ilustrácií v knihách z edície ÚĽUV deťom je Ivica Augustínová. Výtvarníčka vyštudovala textilný odbor na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave, venuje sa najmä maľbe. Pre deti vytvorila Zlatú knihu riekaniek (2010).

Ilustrácie v knihách Ako sa kedysi ľudia živiliAko sa kedysi bývalo sa vyznačujú dvojakým charakterom. Malé obrázky detailne zobrazujú predmety, o ktorých sa zmieňuje text, majú encyklopedický ráz. Väčšie ilustrácie pôsobia ako pohľadnice (sprostredkúvajú centrálny pohľad na hrad, typickú siluetu dediny, bratislavskú vedutu), obsahujú výrazne štylizované ľudské figúry (pastierka husí v kroji, dievčatko a babička vo verajach dverí a pod.). Menšie ilustrácie predmetov bez pozadia dokazujú ilustrátorkin cit pre realistickú maľbu, väčšie, prípadne celostranové obrázky, sú plošnejšie, dominuje v nich hrubá obrysová línia. Dvojaký charakter ilustrácií vizuálnej podobe kníh neškodí, obrázky zjednocuje kolorit.

Ak by boli ilustrácie Ivici Augustínovej použité v iných publikáciách, mohli by azda pôsobiť neprofesionálne a naivisticky, v knihách Ako sa kedysi ľudia živiliAko sa kedysi bývalo však vyznievajú pravdivo. Svojou jednoduchosťou, zrozumiteľnosťou, priamočiarosťou a použitím obrysovej línie pripomínajú štýl ľudovej maľby na sklo.

Výraz insitnosti nesú aj ilustrácie Valentíny Figeľovej. Titul Džbány, košíky, medovníky je autorkin knižný debut. Valentína Figeľová vyštudovala odbor Propagačné výtvarníctvo na Škole úžitkového výtvarníctva v Košiciach a časť ilustrácií z knihy vznikla ako jej maturitná práca.

Valentína Figeľová si zvolila klasickú maliarsku techniku. Jej ilustrácie pôsobia mäkko, pracuje so škvrnou a využíva splývavý rukopis. Zobrazenia v tejto publikácii nesú kľúčovú úlohu.

Do centra pozornosti sa dostáva remeslo, proces výroby, pričom remeselník ako osoba nie je zdôrazňovaný. Zobrazené ľudské figúry  vykazujú akúsi uniformnosť, anonymitu a citovú neutrálnosť, autorka neodvádza čitateľovu pozornosť od opisovanej činnosti. Valentína Figeľová postavám remeselníkov vytvorila univerzálnu oválnu tvár. Figúry (mužské aj ženské) sa líšia iba farbou vlasov, obočia a oblečením.

Štylizácia figúr nám môže pripomenúť diela Martina Jonáša a Jana Sokola, maliarov z Kovačice. Vďaka citlivej farebnej  harmónii zemitých tónov nám však figuranti v knihe Džbány, košíky, medovníky predsa o sebe čosi napovedajú – o svojom natureli, prirodzenosti a súlade s prírodou.

 

Učiť sa bez školy

Život našich predkov je nám dnes v mnohom podobnejší, než by sme sa pred pár týždňami boli nazdali. Vďaka zavedeným opatreniam sme mohli zažiť, aké to je, keď rodina trávi spolu všetok svoj čas, možno sme nabrali odvahu ušiť rúško, boli sme kreatívnejší v príprave pokrmov a pod. Poznanie životného štýlu a schopností predkov môže vylepšiť vzťah obyvateľov k vlastnej krajine, prírodným zdrojom aj k sebe navzájom. Ak by sme chceli toto poznávanie prehlbovať, môžeme siahnuť po ďalšej „učebnici“ pre deti, titule  Zory Mintalovej Zubercovej Zdravia, šťastia vinšujeme. Naše ľudové tradície a sviatky (2019).

 

Čo ďalej s knižkami

  • Mnohé z techník, ktoré sú v knihách opísané, si deti môžu doma vyskúšať. Pečenie a zdobenie medovníkového srdca bude pre ne isto lákavé, možno si však skúsiť napríklad aj pletenie košíkov (hoci z roliek novinového papiera), výrobu ozdôb zo slamy alebo drôtu, hračky z prírodnín, vyšívanie (napríklad kvietka na uterák) a pod.  
  • Deti by sa mohli zahrať na detektívov, mohli by vypátrať, čím sa živili a ako trávili voľný čas ich starí a prastarí rodičia. Zostalo nám v domácnosti niečo, čo starkí vyrobili alebo čoho sa dotýkali ich ruky? Ako a s čím sa hrali starkí, keď boli deťmi? Výsledok pátrania možno zaznamenať na výkres a vložiť do knihy.
  • Pátraciu akciu možno rozšíriť. Akí remeselníci žili v obci/meste, kde žijeme? Vyznačoval sa náš región nejakými typickými remeslami? Zdatnejšie deti môžu (aj s nápovedami v texte Rastislavy Stoličnej) zakresliť do mapy Slovenska výskyt remesiel v regiónoch.  

 

Petra Baďová (1985) pracuje v Ústave literárnej a umeleckej komunikácie FF UKF v Nitre. Okrem iných publikácií jej vyšla aj Existenciálna estetika vecí (2016). Zaoberá sa estetikou krajiny, situácií a vecí a dejinami výtvarného umenia.

 

Foto Petra Baďová