Vyhľadávanie
Dňa 14. februára sme v Klube spisovateľov v Bratislave prezentovali výsledky výskumu Čítanie 2005, ktorý zmapoval kultúrny profil detského čitateľa.
Terénny výskum v celej SR realizovalo Literárne informačné centrum a Kultúrne observatórium Národného osvetového centra 2005 na vzorke 1 500 respondentov.
Na tlačovej besede informovali prítomných PhDr. Pavol Rankov, PhD. (FF UK), PhDr. Ľudovít Šramek, CSc. (Kultúrne observatórium NOC), Mgr. Ľubica Suballyová, PhD. (LIC) a Mgr. Anton Baláž (LIC).
Autormi záverečnej správy, ktorá vyšla knižne, sú PhDr. Pavol Rankov, PhD. a Peter Valček, PhD. Výskum sa zameral na skúmanie čítania a mediálne kontexty čítania.
Ľubica Suballyová uviedla, že „i keď v osemdesiatych rokoch patrilo čítanie medzi najhlavnejšie voľnočasové aktivity detí a dnes sa odsúva na piate až siedme miesto v ich záujmoch, je nemožné akékoľvek zjednodušené porovnávanie. Celkom podstatne sa odlišuje komunikačná situácia generácie dnešných detí s porovnaním detstva ich rodičov. Výskum poukázal na relatívne vysokú intenzitu venovania sa čitateľským aktivitám rôznych druhov a typov textov, a to aj na rôznorodých nosičoch. Významne sa teda mení typológia a štruktúra čítania.“
Čítaniu konkuruje predovšetkým televízia a počítač.
Pavol Rankov konštatuje: "Využívanie počítača vnímame ako veľmi dôležitú perspektívnu technológiu, bez ktorej sa málokto zo súčasnej generácie bude môcť zaobísť v profesionálnom uplatnení. Z toho dôvodu sme pokladali za dôležité zmapovať, ako deti využívajú počítač. Vlastný počítač má 21 % štvrtákov (údaje sú z leta 2005), ďalších 35 % štvrtákov má počítač so svojimi súrodencami a naopak, na Slovensku bolo 56% domácností, v ktorých desaťročné deti nemali vlastný počítač. Pritom 82 % detí uviedlo, že niekedy počítač používajú, hoci nie vlastný, a 12 % detí vôbec nepoužíva počítač. Hodnotenie podľa demografických kritérií (národnostné a etnické hľadiská) však poukázalo na značné rozdiely vo využívaní počítača, z čoho možno predpokladať prehlbovanie nielen sociálnych, ale aj kultúrnych rozdielov.“
Polovica detí vo voľnom čase číta a deti na vidieku chodia aj do knižníc. Sociológovia a experti, ktorí realizovali výskum na základných školách, zistili, že pribúda detí, čo rady čítajú, ale aj tých, čo nemajú o čítanie záujem. „Prechodná skupina je čím ďalej tým menšia a situácia sa polarizuje,“ uviedol Pavol Rankov. Deti vyhľadávajú v literatúre predovšetkým zaujímavosti. „Na poznávanie a získavanie nových informácií prekvapujúco číta až 92 percent detí," hovorí Rankov.
V celej slovenskej populácii má v domácnosti viac ako dvesto kníh 11 % rodín. Deti, ktoré majú doma viac kníh, viac čítajú a aj navštevujú knižnice. Najmenej raz za týždeň si požičiava knihy z knižníc 24 % štvrtákov, z ktorých väčšina vyrastá v dedinskom prostredí. Podľa Rankova je to absurdná situácia, lebo mestských knižníc je viac, sú väčšie a robia aj viac propagačných akcií. Spolu však do knižníc nechodí 30 % detí.
Jednu-dve hodiny denne sleduje televízne programy okolo 60 % detí. Päť hodín a viac strávi pri televíznej obrazovke vyše 10 % detí. Najviac štvrtákov sleduje dobrodružné filmy (53 %) a rozprávky (50 %); filmy, kde sa bojuje, obľubuje 43 % detí. Slovenské a maďarské deti sa v sledovaní televíznych programov veľmi nelíšia. "Iná je situácia u rómskych detí, kde až 35 percent v dňoch školského vyučovania sleduje televízne programy päť až viac hodín. Opačná situácia je vo voľných dňoch a cez prázdniny. Veľa hodín pred obrazovkou strávi len 12 % rómskych detí, ale až dvakrát toľko slovenských a maďarských štvrtákov," hovorí Rankov.
Knižné vydanie správy Čítanie 2005 je k dispozícii v Literárnom informačnom centre, Nám. SPN 12, Bratislava (e-mail: info@litcentrum.sk).
Ľubica Suballyová
