Matica srbská, Srbský inštitút v Budyšíne a Zväz lužickosrbských umelcov každoročne udeľujú najvyššie ocenenie Srbské mýto, teda Srbskú cenu, osobnostiam európskej a svetovej kultúry, ktoré sa zaslúžili o podporu a propagovanie kultúry Lužických Srbov. Tento rok 8. októbra kultúrne inštitúcie tohto najmenšieho slovanského národa, žijúceho na východnom pomedzí Nemecka, v blízkosti českých a poľských hraníc, ocenili ako druhého Slováka v histórii prekladateľa Petra Čačka. Prvým bol pred pár rokmi dlhoročný choreograf lužického súboru ľudových tancov Juraj Kubánka. Peter Čačko nadväzuje vo svojej tvorbe na bohaté a rozmanité tradície slovensko-lužickosrbských vzťahov a dospieva ku kvalitatívne novej dimenzii ich fungovania. Pripomeňme si niekoľko faktov. S Lužicou a jej kultúrou sa stretol pred polstoročím, keď v roku 1961 pripravil výstavu lužickosrbských kníh v Bratislave v novootvorenom Dome knihy vydavateľstva Mladé letá. Mal na starosti jej vernisáž a hostí z Budyšína. Boli to vtedajší predseda Domowiny Kurt Krjenc, šéfredaktor nakladateľstva Domowina Hubert Žur a jeho redaktor Beno Kućank. O rok neskôr P. Čačko inštaloval výstavu slovenských a českých detských kníh v priestoroch drážďanskej Medzinárodnej knihy. Stretol sa s riaditeľom nakladateľstva Měrčinom Benadom a Pawlom Voelklom. A prvý raz navštívil Budyšín. Potom s lužickosrbskými nakladateľmi dohodol a realizoval mnohé spoločné projekty. Mladé letá a nakladateľstvo Domowina v Budyšíne vydali vyše 50 koprodukčných titulov a viaceré preklady. Peter Čačko sa odvtedy intenzívne venoval prekladu z lužickej srbčiny – bolo to 12 knižných titulov – Brězanov Starý otec, Kochov Návrat snov, ale aj detské knižky a poviedky celej plejády lužickosrbských autorov od J. Brězana, J. Krawžu, A. Strachowej, Pawla Voelkla, Bena Budara a ďalších, cez D. Šolčinu, J. M. Čornakecovú, M. Mětowu až po Lubinu Hajduk-Veljkovićovú. S jeho prekladmi sa pravidelne stretávali čitatelia Revue svetovej literatúry a iných literárnych periodík. Osobitne treba vyzdvihnúť, že v ostatných piatich rokoch pravidelne píše do Serbskych Nowin. Len nedávno vydal s Benediktom Dyrlichom antológiu lužickosrbskej poézie v slovenčine – Madona má červenú dušu, o ktorej sme informovali aj v Knižnej revue.