Vyhľadávanie
Čo čítajú profesori? Zrejme sa predpokladá, že predstavitelia tejto kategórie budú mať k čítaniu predovšetkým profesionálne odborný postoj. Očakáva sa vyratúvanie odbornej a vedeckej literatúry. Ja vás asi sklamem, pretože moja situácia je trochu odlišná. Práve som si začala užívať zaslúžený dôchodok a môj prvý krok smeroval k nahromadenej beletrii, na ktorú som nikdy nemala čas, a preto som sa na ňu už dlho tešila a pripravovala. Konečne to nemusela byť iba odborná literatúra, prípadne knihy najvyššej umeleckej kvality. Zrazu som si mohla dopriať lektúru zábavnú a zároveň hodnotnú.
A tak som začala knihami, ktoré ponúkajú iný pohľad na notoricky známe veci. Napríklad na Boha. Román Chatrč, svetový bestseller, ktorý si prečítalo sedem miliónov čitateľov, prináša zaujímavý, i keď značne problematický pohľad na otázku viery v Boha. Čítanie to bolo zaujímavé. Podobne ako dramatický príbeh Madame Tussaud od americkej autorky Michelle Moranovej. Každý z nás si z dejepisu pamätá Veľkú francúzsku revolúciu a jej zdôrazňovaný svetový význam. Ale čo ak to bolo inak? Spisovateľka si totiž posvietila na významnú dejinnú udalosť z iného uhla: zo strany stredných francúzskych vrstiev a kráľovskej rodiny. Zrazu sa vyplavilo všetko zlo, čo revolúcia priniesla a aj dnes prináša. A tak okrem životopisu známej tvorkyne voskových figurín sa čitateľ podozvedá mnoho zaujímavého zo spoločenských pomerov v revolučnom Francúzsku.
Konečne som sa dostala aj k slovenskej próze. Keďže som poznala film Legenda o lietajúcom Cypriánovi, so zvedavosťou som siahla po rovnomennom románe Mariany Čengel-Solčanskej, ktorý bol ešte lepší ako filmové spracovanie. Autorka ponúkla nielen profesionálne pripravený materiál, ale aj napínavý príbeh, čím sa slovenská próza priamo nevyznačuje. A aby histórie nebolo málo, začítala som sa do rozsiahleho cyklu Kena Folletta Piliere zeme. Máloktorý román dokáže tak strhnúť čitateľa nielen košatým a dramatickým príbehom, ale aj zobrazením doby s jej farbami, chuťami, tvarmi, pocitmi i videním sveta.
Ak sa chcem potešiť, siahnem ešte aj teraz po múdrych a zároveň ironických rozprávkach Oscara Wilda s čiernobielymi ilustráciami Vincenta Hložníka z roku 1945. Napriek svojmu „veku“ nestratili nič zo svojej sviežosti a vtipu. A potešila ma alternatívna čítanka z vydavateľstva Buvik Medveďku, daj labku, založená na macíkovi, najväčšom priateľovi detí, a celkom nakoniec – ako bonus tohto leta – román Umberta Eca Pražský cintorín.
