Profesor Jozef Leikert (1955) vo svojich odborných publiká­ciách zmapoval život a dielo mnohých významných sloven­ských osobností. Jednou z nich bol aj spisovateľ a novinár La­dislav Mňačko, ktorému veno­val knihu Taký bol Ladislav Mňačko. Tá nedávno vyšla v českom preklade a autor ju spolu s prekladateľkou pred­stavil na knižnom veľtrhu Svět knihy v Prahe. O Mňačkovi Jozef Leikert povedal i to, že „bol spisovateľom európskeho rozmeru a do roku 1968 aj jedným z tých, ktorí začali hýbať dejinami a nebáli sa povedať nahlas to, čo si mnohí uvedomovali, ale mali strach o tom hovoriť. Kniha prináša svedectvo nielen o Mňačkovi, ale aj o dobe, o ľuďoch, ktorí to nemali ľahké, no napriek tomu dokázali vytvoriť pozoruhodné diela“.

Toto tvrdenie platí aj o viacerých menej známych osobnos­tiach, ktorých mená sa väčšinou do encyklopédií a príručiek nedostanú, no za svoju činnosť si zaslúžia uznanie. Takým bol aj evanjelický učiteľ, autor veršovaných kroník a osvietenský vzdelanec Pavel Vajaj, vyše 30 rokov pôsobiaci v obci Horné Zelenice neďaleko Hlohovca. Pri príležitosti 175. výročia jeho úmrtia si ho obyvatelia obce koncom apríla uctili odhalením pa­mätnej tabule a kultúrnym programom, ktorého súčasťou bola prezentácia spomienkovej publikácie Pavel Vajaj 1761 – 1838. Živý odkaz učiteľa z Horných Zeleníc (Obec Horné Zelenice a Evanjelický a. v. cirkevný zbor). Zostavil ju a syntetizujúcu štúdiu napísal Marián Kamenčík.

Kamenčík sa tvorbou Pavla Vajaja zaoberá aj vo svojej ďalšej publikácii – monografii Vďačná pamiatka fraštackému richtárovi (Ex libris ad personam Hlohovec), ktorá vyšla k 650. výročiu udelenia trhových výsad a zároveň k 900. výročiu prvej písomnej zmienky (Zoborská listina, 1113) o meste Hlohovec (Freistadt an der Vaag, poslovenčené na Frašták). Kniha predstavuje pokus súčasného obyvateľa pátrať prostredníctvom dobového dokumentu, príležitostnej básne z roku 1827, po historickej identite mesta. Obsahuje literárnovedné sondy do žánrového, komunikačného, tematicko­motivického a topologického sveta recipovaného textu, ktorého pravdepodobným autorom bol práve Pavel Vajaj. Zároveň ale zahŕňa aj príbeh mesta, jeho sociologickú štruktúru. Adorácia jeho niekdajšieho hlavného predstaviteľa, richtára Jána Híroša, poslúžila autorovi ódy ako zrkadlo súvekého spôsobu života v Hlohovci. Básnik v nej zachytil všedný aj nevšedný život obyvateľov, nechtiac však spolu s tým strhol aj masku vtedajšej politickej hry muža, ktorý sa pokúšal byť opätovne zvolený do úradu. Kamenčíkova kniha sa vďaka tomu číta ako dramatické rozprávanie s kľúčovou zápletkou: s otázkou, ako fungovali vzorce správania v lokálnej politike v minulosti a čo z nich má úspech aj dnes. Titul má vďaka tomu potenciál osloviť nielen Hlohovčanov, ale aj obyvateľov iných miest. V ňom analyzovaná báseň totiž nielenže autentizuje dobovú mestskú kultúru, ale ukazuje aj štruktúru historickej pamäte ľudí, ktorí sa stali svedkami boja o moc.