Vyhľadávanie
Česká psychologička Jiřina Prekopová emigrovala po auguste 1968 do Nemecka a popularitu v terapeutickej praxi jej prinieslo využívanie metódy pevného objatia. Prekopová ju zdokonalila a začala využívať v širšom rozsahu. Aj o tom je jej kniha Malý tyran s podtitulom Príčiny a liečba detskej panovačnosti, ktorá po desiatkach zahraničných vydaní prvý raz vyšla aj v slovenčine v preklade Svetlany Žuchovej vo vydavateľstve Premedia Group. Sama Prekopová ju charakterizuje ako azda najprísnejšiu. Aj internetové diskusie na rôznych portáloch naznačujú, že mnoho mamičiek sa bráni označeniu svojich detí ako malých tyranov, aj keď je nad slnko jasnejšie, kto prevzal moc nad rodinou.
Prekopová má dar vysvetľovať jednoducho a zrozumiteľne. Z rôznych uhlov pohľadu nazerá na vznik, priebeh i terapiu v rodinách postihnutých tyraniou či nadvládou detí. Za príčinu enormného nárastu takýchto detí v najvyspelejších krajinách sveta považuje technokratizmus spoločenských systémov, relatívny materiálny dostatok a snahy rodičov dopriať deťom voľnosť, akú sami v detstve nezažili.
Varuje, že predispozície na mocenskú agresivitu ako protipól k autizmu sa začínajú rozvíjať už v útlom veku približne siedmich až trid siatich mesiacov, čo býva obdobie, ktoré rodič nie vždy správnou výchovou podchytí. Už vtedy sa začína malé „sekírovanie“, ba i neprístojné „packanie“ rodičov a najbližších príbuzných. Nezbrzdené dieťa potom nezriedka dospeje do štádia až sebapoškodzovania (napríklad odmietanie liekov) alebo drobnejšej kriminality.
Či došlo k narušeniu osobnostného vývinu dieťaťa, často vidieť aj na prejavoch, ako mimoriadna vyberavosť v jedlách, agresivita voči rovesníkom, nedostatok strachu z cudzích dospelých osôb, veľká aktivita až hyperaktivita a podobne. Pochopiteľne, nemožno paušalizovať a len na základe niekoľkých zjednodušených pozorovaní určiť diagnózu, ale podobné prejavy dieťaťa by mali rodičia skúsiť konzultovať s odborníkmi.
V tejto fáze často nastupuje terapia určovania miesta v rodine, pri ktorej si každý nájde to svoje optimálne, ako aj terapia pevným objatím podľa Prekopovej. Dovtedajšie odborné kapacity odporúčali na upokojenie malého zlostníka krátke pevné objatie, Prekopová však oveľa dlhšími pevnými objatiami (niekedy aj viachodinovými) dáva cez staršieho a v rodine pozične silnejšieho vždy mladšiemu na vedomie, že ho miluje bez výhrad, nech je, aký chce.
