Vrámci letného festivalu Pohoda aj tento rok v areáli trenčianskeho letiska
vyrástol na pár dní Literárny stan Martinus.sk s nabitým 30-hodinovým
programom, ktorý otvoril v piatok 8. júla ráno o deviatej vydavateľ Koloman
Kertész Bagala už tradičným Literárnym cirkusom.
Reťazové čítanie spustil herec Boris Farkaš, aj za prítomnosti autora
textu, pohodovo-literárneho hedlajnera Dušana Mitanu, čítal úryvok
z ešte nepublikovaného rukopisu, nasledovala beseda s Mitanom, v rámci
ktorej spisovateľ vyjadril počudovanie nad tým, koľko ľudí si prišlo pozrieť
literárny program už tak skoro ráno – bol totiž presvedčený o tom, že mladí
ľudia na festivale budú v takom čase ešte spať. Po Mitanovi čítali ďalší
autori – Marek Vadas ešte nepublikovanú poviedku Pozorovateľ, Soňa
Uriková text Vystrelím ti ružičku z jej debutu Živé ploty, Tomáš Varga
poviedku, ktorú si pripravil špeciálne pre festivalové obecenstvo, Peter
Balko z pripravovaného rukopisu o kopáčoch hrobov a na záver Laco
Kerata z románu Suché roky, na ktorom v súčasnosti pracuje. Kvalita
tohto literárneho „lajnapu“ už v prvom bloku celého programu bola ešte
podčiarknutá jubileom vydavateľstva KK Bagala, ktoré tento rok oslavuje
dvadsaťpäťku.
V tom istom roku zakladal vydavateľstvo aj Peter Milčák, jeho Modrý
Peter teda oslávil rovnaké výročie hneď v nasledujúcom bloku – prózu tak
vystriedala poézia a postupne sa predstavili grafi k a ilustrátor Marek Or-
mandík a básnici Ľuboš Bendzák, onedlho debutujúci Ladislav Lipcsei,
Peter Milčák a blok ukončil Osamelý bežec Ivan Štrpka, ktorý okrem toho,
že prečítal čosi zo svojich starších textov, avizoval novú knihu – zatiaľ nesie
názov Fragment (rytierskeho) lesa. Do tretice 25 rokov na tohtoročnej Pohode
v literárnom stane oslávilo v sobotu 9. júla večer o piatej divadlo Stoka.
Najväčšími menami v literárnom stane boli azda tri spisovateľky - Åsne
Seierstad, ktorá porozprávala o svojej knihe o Andersovi Breivikovi Jeden
z nás: Príbeh o Nórsku, Sýrčanka Rasha Abbas, momentálne žijúca v Nemecku
a poľská spisovateľka Olga Tokarczuk.
Åsne Seierstad v rozhovore s moderátorom Tomášom Bellom prezra-
dila, že ani po napísaní knihy o masovom vrahovi Andersovi Breivikovi,
ktorého čin v júli roku 2011 otriasol svetom, si nie je stopercentne istá jeho
motiváciou. Prekurzorom však podľa autorky iste je problematické detstvo
Breivika a jeho zložitý vzťah s matkou. Breivikov príbeh je podľa Seierstad
„príbehom o odmietnutí“, na základe čoho autorka považuje za dôležitú
metódu prevencie terorizmu v akejkoľvek podobe najmä sociálnu integráciu
a inklúziu – aby žiadny človek nemal pocit, že nikam nepatrí. Spisovateľka
taktiež vidí typologickú podobnosť medzi Breivikom a inými teroristickými
útokmi, ktoré v posledných rokoch zasiahli Európu a svet, ktorá má korene
podľa nej práve v komplikovanom detstve aktérov. Navyše, nórska spoločnosť
a polícia podľa Seierstad neboli pripravené na takúto udalosť, autorka však
dúfa, že sa už nič podobné nestane.
Rashu Abbas spovedal Michal Hvorecký, ktorý sa pýtal na celkový lite-
rárny kontext v súčasnej Sýrii. Spisovateľka vysvetlila, že sýrska literatúra
má dlhú históriu a tradične v nej bola silná najmä poézia, no v súčasnosti sú
v kurze hlavne romány. Problémom je podľa Abbas vyučovanie literatúry,
ktoré kladie dôraz na tradičné diela, čo sa deje na úkor súčasnej literatúry,
napriek tomu je vraj v Sýrii veľmi populárny napríklad Franz Ka a. Autorka
potom prečítala úryvok zo svojej knihy Vynález nemeckého jazyka v arabčine,
následne Michal Hvorecký prečítal o čosi dlhšiu časť textu, ktorú preložil nie
z arabského originálu, ale už z nemeckého variantu. Abbas komentovala aj
svoju skúsenosť s nemčinou – najprv sa prihlásila na jazykový kurz, potom
skúšala „školu života“, tá však bola zatvorená, keďže Berlínčania sa pri „Ich
bin…“ vetách začínajú veľmi rýchlo nudiť a automaticky prepínajú do angličtiny.
S poľskou spisovateľkou Olgou Tokarczuk sa zhováral Peter Michalík aj
o tom, v akých podmienkach sa aktuálne pohybuje stredoeurópsky román –
autorka poznamenala, že momentálne akoby sa všetko sústavne menilo, čo
podľa nej presne vyjadril fi lozof a sociológ Zygmunt Bauman. Ďalej Tokarczuk
dodala, že postupne sa vďaka rastúcej čitateľskej popularite chtiac-nechtiac
stala politickou autorkou – celkovo debata konvergovala okolo vzťahu litera-
túry a politiky, tie sú podľa spisovateľky neoddeliteľné a „každý spisovateľ,
ktorý sa stane v tomto zmysle politickým, je živý spisovateľ“.
Zo zahraničných autorov sa predstavil ešte Jáchym Topol, domácu litera-
túru reprezentovali už tradične fi nalisti aktuálnej Anaso litery 2016, novú
knižku s názvom Východ z raja na Pohode uviedol do života Agda Bavi Pain,
úryvky z nej čítali Jana Oľhová, Viktor Horján a Richard Stanke. Zaujíma-
vosťou je, že knižka na prebale nesie varovanie, že ide o „divokú literatúru“.
Básnici sa predstavili v samostatnom bloku, mladí prozaici zasa v rámci
besedy o literárnej súťaži Poviedka, ktorá bola spojená s vyhlásením jej ju-
bilejného 20. ročníka. Literárny stan však najviac praskal vo švíkoch počas
liteRAPtúry, v ktorej formou umeleckého prednesu raperi Vec, Bene, Shomi
a spevák Hafner recitovali svoje texty.
V rámci programu mali návštevníci festivalu možnosť sledovať aj niekoľko
zaujímavých diskusií, ktoré neboli venované priamo konkrétnemu autorovi
alebo knihe, ale mali širší záber – napríklad diskusia o tom, ako má vyzerať
preklad, či o „útrapách“ knižného redaktora a o tom, ako vzniká kniha.
Jedným z ťahákov však bola aj silne obsadená debata o dejinných a súčas-
ných podobách cenzúry – moderoval ju fi lozof Fedor Blaščák, v diskusii boli
spisovateľ Dušan Taragel a literárni vedci Ivana Taranenková z Ústavu
slovenskej literatúry SAV a Petr Píša z Ústavu pro českou literaturu AV ČR
–, ktorá je znovu aktuálna vďaka polemike okolo zoznamu stredoškolského
„povinného čítania“ a toho, či v tomto zozname majú alebo nemajú, respektíve
môžu alebo nemôžu byť zahrnuté texty zbierky Petra Pišťanka a Dušana
Taragela Sekerou a nožom.
