Vyhľadávanie
Joseph Conrad: Srdce temnoty
Preklad: Tomáš Hučko
Bratislava: Brak, 2020
Druhého prekladu Srdca temnoty sa po 60 rokoch zhostil šéfredaktor angažovaného mesačníka Kapitál Tomáš Hučko a vydalo ho vydavateľstvo Brak.
Novela Josepha Conrada Srdce temnoty vychádza v paperbackovej väzbe prispôsobená dnešnému mladému čitateľovi neodradiť ho od svetovej klasiky s doslovom literárnej vedkyne Kristíny Kállay, ktorá sa vo svojom výskume systematicky venuje i postkoloniálnej teórii, a ilustrovanou informatívnou prílohou, ktorú zostavil a atraktívne ilustroval Jindřich Janíček. Obsahuje portréty kľúčových osobností a stručný pohľad na detaily ich života, ktoré súviseli s kolonizáciou Konga s dôrazom na účasť Belgicka. Tieto udalosti sa priamo dotýkajú postáv Conradovej novely, hoci ich žiadna nekomentuje.
Afrika témou dňa
Joseph Conrad navštívil Afriku koncom 19. storočia, v dobe najväčšieho koloniálneho zápasu. The Scramble of Africa roztrhal kontinent medzi rôzne európske mocnosti a zafarbil ho cudzími farbami. Túto z pohľadu kolonizátorov „nenásilnú farebnosť“ spomína v knihe aj postava kapitána Marlowa, cez ktorého autor tvrdo ironizuje optiku vtedajšieho človeka, nacionálne zmýšľajúceho, nadradeného a rasistického: „Bolo tam množstvo červenej (britskej, pozn. D. M.) a to je vždy dobré znamenie, znamená to, že sa tam odvádza poriadna práca.“ (s. 19)
V doslove Kristína Kállay pracuje najmä s prednáškou nigerijského spisovateľa a otca modernej africkej literatúry Chinuu Achebeho reprezentujúcej negatívny postoj ku Conradovej novele. Ostro kritizuje autorov nezáujem o ľudský faktor Afričanov; podľa neho Conrad Afriku dehumanizuje tým, že si ju berie len za kulisu pre rozklad jednej zanedbateľnej európskej duše. (s. 135 – 136)
V prvom rade treba zopakovať, že Joseph Conrad sa sám plavil po rieke Kongo a na vlastné oči videl belgickú kolóniu na jej brehoch. Jej krv, bolesť a zločiny páchané na Konžanoch pre chamtivosť po zbere slonoviny. Kvôli zraneniam musel Afriku opustiť, no nedokázal o nej nenapísať.
Marlow, aj Kurtz sú univerzálne postavy. Kým Marlow predstavuje človeka ambivalentného, relatívne dobrého, no vlažného v odpovedi na krutosť, Kurtz je obrazom manipulátora, nadradenosti, ktorá však nikomu z jeho rasy sama osebe neprekáža. Aimé Césaire, najvýraznejší hlas proti akejkoľvek podobe ľudskej nadradenosti, obžalúva Európu v 50. rokoch 20. storočia z pokrytectva – prekáža nám, že sa Hitler – beloch niečoho takého neľudského dopustil na tisíckach belochov. Bolo to obdobie, keď sa ešte stále diali kolonizátorské krutosti napríklad v Alžíri.
Pripodobniť Kurtza k Hitlerovi z dnešného pohľadu nie je bez merita. Belosi boli v Srdci temnoty rovnako očarení a ovplyvnení osobnosťou Kurtza ako africkí domorodci. Conrad nehľadá zlo v Afrike, ani v jej vplyve na ľudskú príčetnosť, ale v srdci človeka, ktorý sa dostal k moci bez akejkoľvek kontroly. Kurtz je cieľavedomý až do samého konca a uvedomuje si, že disponuje hrubou silou, hoci je to „len náhodný dôsledok toho, že niekto iný je slabší“. (s. 14)
Rovnako ani v postave Marlowa nenájdeme jednoznačné odkazy na jeho precitnutie z optiky vtedajšieho človeka – žiadne pochopil som, bol som slepý. Úprimne ho prekvapuje, že čosi pre jeho prostredie zažité a zaužívané, nefunguje, ak sa na to pozrie vlastnými očami. „Viete, to bolo na tom najhoršie, to podozrenie, že nie sú neľudskí.“ (s. 58)
Keďže je Conradovo Srdce temnoty už dielom moderny, ambivalentnosť kapitána Marlowa zapadá do významotvornej práce s textom. Charakterizuje ho implicitnosť, náznakovosť a podprahová irónia.
Srdce temnoty v kinematografii
Francis F. Coppola si zo Srdca temnoty pre svoj film Dnešná apokalypsa z roku 1979 zobral len rozprávačský postup. Hlavný hrdina sa plaví panoptikom amerického šialenstva vo Vietname a Kurtz sa tu stáva zrkadlom nezmyselnosti a šialenstva vojny.
Druhého filmového spracovania sa Srdce temnoty dočkalo v roku 1993, kedy sa tejto témy chytil britský režisér Nicolas Roeg, ktorý vo svojej tvorbe útočí práve na tie najhlbšie ľudské emócie, posadnutia a túžby. Jeho verzia je adaptáciou Conradovej novely.
V oboch filmoch bol Kurtzov rozpad zobrazený ako šialenstvo rozumu, no v knihe išlo o „šialenstvo srdca“. Je skutočne jednoduché vykresliť ho ako nepríčetného, no zároveň aj alibistické, pretože Conradov Kurtz je obrazom krutosti, ktorá sa považovala za správnu či aspoň ospravedlniteľnú.
K prekladu
dlhých, nabaľujúcich sa viet v angličtine prechádza vďaka Tomášovi Hučkovi i do slovenčiny. Hučko, ktorého vydavateľská i redakčná činnosť ukazuje záujem o témy nerovnosti, a teda i kolonializmu, vycítil osobitosť Conradovho štýlu v energických súvetiach a esenciu jeho malebných viet atraktívne preniesol do slovenčiny.
Napriek svojmu nešpecifikovanému, no aj tak jasnému historickému zasadeniu bije Srdce temnoty aj dnes? Stále v nás parazituje pocit nadradenosti a predsudky, ktorých zbúranie by nás neuveriteľne zmiatlo?
Dominika Madro (1990)
Vyštudovala slovenský jazyk a literatúru na FiF UK v Bratislave, následne dramaturgiu a scenáristiku na VŠMU. Vyhrala Martinus Cenu Fantázie 2019 i Poviedku pre deti 2019. Debutovala románom Svätyne (KK Bagala, 2019). Píše recenzie i rozhlasové rozprávky a pripravuje fantasy román.
