„Vlastne by som sa mal normálne začať báť. Čo nevidieť to podľa všetkého schytám. Neviem ešte kedy, neviem ako, ale raz to príde. Som predsa príslušníkom druhu, ktorý sústavne odlesňuje obrovské plochy a  necháva ich napospas erózii, rieky aj ovzdušie ničí toxickými látkami, produkuje čoraz viac skleníkových plynov, spôsobil roztápanie ľadovcov, ťaží viac surovín a zabíja viac zveri, než je pre jeho prežitie nevyhnutné, a  neštíti sa ani efektnej propagandy, aby jeho skutky navonok vyzerali asi tak o štyri stupne sympatickejšie, než v skutočnosti sú.“ Takto rozvinul myšlienku Jána Johanidesa Niekedy mám pocit, že sa za nás ľudí musia hanbiť stromy 17-ročný Zoltán Varga zo Strednej odbornej školy hotelových služieb a obchodu v Nových Zámkoch vo svojej víťaznej eseji. Spolu s  ním sa do druhého ročníka súťaže Esej Jána Johanidesa, ktorú vypisuje Literárne informačné centrum Bratislava, Mesto Šaľa a  Úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja, prihlásilo 26 žiakov z  11  stredných škôl 27  prácami. Ďalšie témy esejí vychádzali z  myšlienok Jána Johanidesa: Telesná láska je iba jedným oblúkom katedrályDiktatúra sa vždy začína nenápadne.