Za Michalom Otčenášom

(17. 4. 1956 Palúdzka – 5. 4. 2009 Prešov)

Prof. PhDr. Michal Otčenáš, CSc., bol sviatočným básnikom v najlepšom zmysle tohto pojmu. Po debute Strminy (1983) s odstupom dvoch desaťročí, počas ktorých vydal viacero závažných vedeckých diel, vrátane Periodizácie svetových a slovenských dejín, vydal ďalšiu knižnú kolekciu pozoruhodných lyrických výpovedí s charakteristických názvom Štrbské srdce. Michal Otčenáš svoj autentický vzťah k rodným Tatrám, ktoré boli preňho skutočnou základnou životnou konštantou, dokázal vyjadriť neobyčajne aktuálnym jazykom a najmä naozaj lyricky efektívnou rečou. Napriek prenikavej a sugestívnej analýze bolesti a ľudského utrpenia je predovšetkým básnikom radosti zo života, preto hovorí o smrti: „je však neustále / druhá... // Až po živote.“ Ako moderný skeptik si dobre uvedomoval, že „Najkrajšie / piesne sú nezaspievané, / najlepšie / básne sú nenapísané...“

Michal Otčenáš vyučoval na Katedre slovenských dejín a archívnictva FF Prešovskej univerzity (PU), neskôr pôsobil vo funkcii prodekana FF PU. Ako historik sa zaoberal vývinom slovenského historického myslenia, dejinami slovenskej historiografie v 19. a 20. storočí.

(z nekrológu Mgr. art. Pavla Janíka, PhD., tajomníka Spolku slovenských spisovateľov)