Posledný deň vlaňajšieho roka dotĺklo šľachetné srdce spisovateľky a redaktorky Zlaty Solivajsovej. Nepočkala na oslavy nového roka. Milovala ticho, vôňu prírody, nežnosť slova, a tak v tichosti odišla... Napriek úctyhodnému veku 88 rokov stretávali sme ju ešte aj v decembri – vždy upravenú a elegantnú – na svojej zvyčajnej prechádzke mestom, či na kultúrnych podujatiach.

Vzťah k umeniu jej a dvom bratom vštepili rodičia v detskom veku. Otec sa venoval obchodovaniu s umeleckými predmetmi a knihami, neskôr pôsobil v poisťovníctve. Matka ju podporovala v príprave programov na slávnostné akadémie, divadelné predstavenia, v čítaní a štúdiu literatúry. Písanie sa stalo jej potešením – aj potrebou. V Banskej Bystrici žila od roku 1946. V roku 1948 sa vydala a vychovala dvoch synov. Pracovala ako referentka v knižnom veľkoobchode, ako redaktorka Stredoslovenského vydavateľstva, ako tajomníčka stredoslovenskej odbočky Zväzu slovenských spisovateľov.

V roku 1971 vydala svoju knihu rozprávok Kľúč od každých dverí. Knihu dala politická garnitúra ako nevhodnú zošrotovať. Zlata Solivajsová bola 20 rokov v literárnej a profesijnej izolácii. Zamestnala sa ako korektorka v banskobystrických tlačiarňach, kde pracovala až do roku 1981. Vďaka svojej viere, vôli a statočnosti zvládla sledovania, výsluchy, súdne procesy, aj rodinnú tragédiu. Pomáhali jej vychádzky a túry po Nízkych Tatrách – a písanie. Po rokoch núteného mlčania vydala básnické zbierky Pierko po pierku (1992), To ostatné (1994) a Ucho ihly (2002). Nadviazala na úspešný básnický debut z roku 1962 Jablká plné hviezd či zbierku Vyhnanie z raja (1967). Jej rozprávková kniha Svietnik s holubičkou vyšla v roku 1968. Zlata Solivajsová sa dočkala nového vydania rozprávkovej knihy Kľúč od každých dverí (2008 ju vydala Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici spolu s jej personálnou bibliografiou, ktorú zostavila Mgr. Soňa Šváčová).