Vyhľadávanie
Literárnovedný seminár Ľudovít Štúr česko-slovenský, ktorý sa konal 19. októbra v Slovenskom inštitúte v Prahe, predstavuje zavŕšenie podujatí, ktoré Literárne informačné centrum organizovalo v roku 2006 v rámci podujatí Roka Ľudovíta Štúra.
Po umeleckom pásme Tomáša Winklera Neodložiť svoje nádeje, ktoré sme prezentovali na knižnej Libriáde v Trnave a potom i študentom trnavských stredných škôl, v Slovenskom inštitúte vo Varšave ( pásmo predstavíme aj na novembrovej Bibliotéke) je pražský seminár vyvrcholením realizovaných podujatí. Spojili sme ho s prezentáciou Štúrovej knihy Náuka reči slovenskej, ktorý vyšla opäť po 160 rokoch ako faksimile pôvodného vydania (Prešporok 1846) vo vydavateľstve VEDA – spolu s komentármi jazykovedcov Eugena Jónu a Ľubomíra Ďuroviča, s bibliografiou jazykových prác Ľ. Štúra a bibliografiou prác o Štúrovi, ktoré sa týkajú jazykových a jazykovedných otázok; jej zostavovateľom je jazykovedec Slavomír Ondrejovič, riaditeľ Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV. Na záver seminára Ľ. Ďurovič a S. Ondrejovič uvedené dielo osobne prezentovali.
Seminár otvoril riaditeľ LIC Alexander Halvoník. Privítal na ňom popredných českých a slovenských znalcov diela Ľudovíta Štúra. Hlavný referát predniesla česká literárna historička Zdenka Sojková, ktorá sa dlhodobo zaoberá slovenským národným obrodením, osobitne životom a dielom Ľ. Štúra. V referáte K problematike Štúrovho spisu Slovanstvo a svet budúcnosti sa podrobne zaoberala týmto Štúrovým „politicko-utopickým“ dielom, ktoré po prvýkrát vyšlo v ruskom vydaní v Moskve v roku 1867. Slovenský preklad vyšiel až v roku 1993 v Bratislave a vyvolal odbornú diskusiu. Z. Sojková v deviatich obsiahlych glosách v referáte zhrnula svoje „pro a proti“ tomuto Štúrovmu dielu. Na jej referát nadviazal český rusista a riaditeľ Ústavu slavistiky Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne Ivo Pospíšil. Poukázal na skutočnosť, že v dobovom kontexte druhej polovice 19. storočia sa Štúrov „príklon“ k Rusku ako vedúcej duchovnej sile prijímal – i keď s istými výhradami – aj v českej spoločnosti, najmä u Palackého. Slovenský literárny vedec a vysokoškolský pedagóg Ladislav Čúzy sa vo svojom referáte zameral na proces hľadania národnej svojbytnosti u Štúra a analýzu jeho menej známeho spisu O národných povestiach a piesňach plemien slovanských. S krátkym informatívnym referátom vystúpil český literárny historik a slovakista Marek Junek, ktorý predstavil pripravovaný internetový projekt Národného múzea v Prahe Ľudia pre Európu. Okrem známych českých osobností projekt zahŕňa i portréty 25 osobností slovenského života, medzi nimi i rozsiahly životopisný portrét Ľudovíta Štúra. O Štúrovej filozofii jazyka a postavení národných jazykov v zjednocujúcej sa Európe hovoril odborný pracovník Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra Juraj Dolník. Prezentáciu nového vydania Štúrovej Náuky reči slovenskej využili Ľ. Ďurovič a S. Ondrejovič na zaujímavé priblíženie zrodu slovenčiny ako spisovného jazyka – aj v podobe zápasu Ľ. Štúra s oponentmi jeho podoby, založenej na liptovskej zemianskej podobe stredoslovenského nárečia.
Na záver seminára predsedníčka Slovensko-českého klubu Naďa Vokušová predstavila dve nové štúrovské publikácie Zdenky Sojkovej Téma Štúr – problémy a návraty Obrysy politickej publicistiky Ľudovíta Štúra z rokov 1836-47, ktoré práve v štúrovskom roku priblížili českému publiku túto veľkú a dodnes inšpirujúcu osobnosť histórie česko-slovenských vzťahov.
Popri nepochybnom odbornom prínose seminára za zvlášť pozitívne a do budúcnosti povzbudzujúce možno považovať i skutočnosť, že na seminári sa zúčastnilo vyše tridsať poslucháčov štúdia slovakistiky na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe.
Anton Baláž
