„Roky som žil s pocitom, že Ivan Melicherčík nemôže byť meno, ale názov inštitúcie. Celý rad výstav z jeho zbierok či publikačné aktivity, ktoré som registroval zhruba od 90. rokov minulého storočia, ma svojím množstvom, ale najmä šírkou záberu v tomto pocite iba utvrdzovali. Galanda a galandovci, naivisti z Kovačice, Chorvátska, Slovenska a iných krajín, kmeňové umenie Afriky, domáca, česká a európska moderna… To sa mi videlo na jedného človeka akosi priveľa. Dokonca priveľa aj na zberateľa, hoci práve o nich je známe, že len čo upíšu svoju dušu diablovi, sú v sebe schopní „prebudiť” nadľudskú energiu. Aktivitu hodnú vulkánu. Viem o tom svoje. Sám som jednu takú zmluvu kedysi rohatému podpisoval. A ten nerozvážny čin zo mňa urobil nevyliečiteľného knihoholika, ktorý svoj byt rokmi premenil na čosi podobné obvodnej knižnici. Napriek tomu, že toho teda o zberateľstve viem dosť na to, aby som ho nespájal so zdravým rozumom, „značka” Melicherčík mi predsa len nešla do hlavy. Ale ani z hlavy von. Hm… ten asi nič nepodpisoval hocijakému čertovi, ale rovno Luciferovi… Ľudia s podobným postihnutím sa skôr či neskôr stretnú. Nie náhoda, ale zákon príťažlivosti ich k sebe nakoniec pritiahne. Raz som na káve s priateľom Mariánom Reiselom (tiež diagnóza knihoholik) debatoval – ako inak – o knihách, keď tu na mňa z ničoho nič vybafol: „Ozaj… nechcel by si sa zoznámiť s Ivanom Melicherčíkom?” O dva dni som sa presvedčil, že Ivan Melicherčík naozaj nie je názov inštitúcie, ale meno človeka. Tak začal príbeh tejto knihy“, píše v úvode Peter Uličný. Predstavuje v nej cez rozhovory Melicherčíkove umelecké zbierky, zaujímavé momenty z jeho života aj odvrátenú stránku zberateľstva. Samostatnú časť knihy tvorí 49 mikropríbehov Ivana Melicherčíka o obľúbených artefaktoch jeho kolekcie. Publikácia je ilustrovaná vyše 400 fotografiami a reprodukciami. Zberateľ vlastní aj pozoruhodné surrealistické objekty a lepty svetoznámeho českého filmára Jana Švankmajera, ktoré si môžete pozrieť v bratislavskej koncertnej sieni Klarisky do 9. júna. Súčasťou vernisáže bolo aj uvedenie knihy, ktorú vydalo Artforum a medzi čitateľov ju vyprevadil práve Jan Švankmajer.
