Zborník príspevkov o prekladaní slovenskej literatúry

V Literárnom informačnom centre vyšla publikácia Slovo a svet (Perspektívy prekladania slovenskej literatúry), zborník príspevkov z konferencie o prekladaní z málo rozšírených jazykov, konkrétne o prekladaní slovenskej literatúry do západoeurópskych jazykov.

Dostať slovenskú literatúru do sveta, predovšetkým do západoeurópskych literatúr, je úloha ťažká, no nie nová. Kultúrna politika na Slovensku si túto úlohu vytyčovala v každých obdobiach. Z bývalých kontaktov zostali predovšetkým vzťahy so slovanskými prekladateľmi a vydavateľmi, a tak v týchto krajinách slovenská literatúra vychádza naďalej. Pravdaže, nadväzujú sa aj tu nové kontakty, noví prekladatelia si hľadajú nových autorov...

Seminár o problematike prekladu a celého procesu prekladania sa konal v budmerickom kaštieli, v ktorom kedysi tieto kontakty žili celkom prirodzene. Pripomeňme zo zaujímavosti, že tu kedysi žila francúzska spisovateľka Louise de Vilmorin, manželka grófa Pálfiho, neskôr družka Andrého Mauroisa, bolo tu viacjazyčné prostredie, a teda mohla vládnuť aj atmosféra vzájomnej výmeny. Na takúto atmosféru kdesi v podtexte možno nadviazal seminár, na ktorom sa zúčastnili slovenskí spisovatelia a ich prekladatelia.

Najpočetnejší boli prekladatelia do francúzštiny. Etienne Boisserie vo svojom príspevku nadviazal predovšetkým na publikáciu, ktorú sám zostavil (La Slovaquie face a ses heritages), podobne i Catherine Servantová; Jana Boxbergerová sa venovala prekladaniu poézie, Marie Christine Huberová vydávaniu a distribúcii slovenskej literatúry v zahraničí; Chantal Golovinová sa venovala Ondrušovej poetike. No a pôvodom Slovák Peter Brabenec sa širšie venoval špecifikám prekladania z málo rozšírených jazykov. Za španielsku stranu tu diskutovali, a teda ich príspevky boli zaradené do zborníka, Alejandro Hermida a Mónica Sánchezová Presa. Príspevok Daniely Laudaniovej sa venuje slovensko-talianskej problematike.

Osobitnú pozornosť vzbudzuje príspevok Fiony Sampsonovej, vychádzajúci predovšetkým z jej skúseností s prekladaním poézie Mily Haugovej, z ktorej vedela vyvodiť širšie súvislosti. Ewald Osers, najstarší z prispievateľov, priam prekladateľský bard, ktorý má za sebou vyše sto prekladov poézie, sa tentoraz venuje prekladaniu Válkovej poézie pre deti, Charles Sabatos P. Vilikovského populárneho románu Večne je zelený... do angličtiny. Pôvodom Slovák Peter Petro sa venuje svojim prekladateľským orieškom pri prekladaní Pišťankovho diela Rivers of Babylon a Matkinovho Polnočného denníka. Profesor Ludwig Richter nám podal celý prierez výskytu prekladov zo slovenskej literatúry a ich osudov v nemeckom prostredí.

Záujemca o ohlas slovenskej literatúry v západnej kultúre ocení najmä medailónky autorov jednotlivých príspevkov, v ktorých nájde ich (zväčša) kompletnú bibliografiu prekladov a oboznámi sa popri texte príspevkov s tým, čo je v konkrétnej praxi predmetom ich záujmu.

Niektoré príspevky zostali z finančných dôvodov v češtine – uvedomujeme si, že s podobným javom by sme sa u našich najbližších západných susedov stretli len veľmi ťažko. V čase, keď presadzovaním slovenskej literatúry u západných prekladateľov zdôrazňujeme i svojbytnosť našej národnej, a teda i jazykovej kultúry, je tento krok trochu rozpačitým prešľapovaním na mieste, ale... takto to odznelo, tak to bolo publikované.

Publikácia je nepredajná, môže však poslúžiť i prípadným záujemcom o problematiku prekladania zvonka.