Vyhľadávanie
Záujmové združenie žien Aspekt pripravilo publikáciu ASPEKTin (Aspekt 2012), v ktorej sprístupňuje v tlačenej podobe – ako zdôrazňujú editorky – „nereprezentatívny“ výber textov z rovnomenného feministického webzinu (www.aspekt.sk), ktorý je od roku 2004 internetovým pokračovaním viac ako desaťročnej tradície tlačeného feministického kultúrneho časopisu Aspekt. V súlade s touto tradíciou prináša nová publikácia žánrovo pestré texty o rodovej problematike, a to teoretické štúdie, recenzie, beletriu, rozhovory, správy o podujatiach, publicistické komentáre k spoločensko-politickým udalost ia m. Tex t y v tomto výbere, ktoré pripravili editorky Jana Cviková, Jana Juráňová a Zuzana Maďarová v spolupráci s Ľubou Kobovou a Derekom Rebrom, pochádzajú z rokov 2005 až 2012 a v prevažnej miere sú ich spojovacím momentom súvislosti s výstavou Holé baby, ktorá sa uskutočnila v Slovenskej národnej galérii v roku 2010.
Tejto, ako ukázali ohlasy v tlači aj na internete, kontroverznej, zámerne provokujúcej, zároveň však k vážnemu zamysleniu privádzajúcej výstave (kurátorka Petra Hanáková) sa venuje článok Jany Cvikovej a v širšom kontexte aj rozsiahlejšia štúdia Moniky Mitášovej. Azda je vhodné pripomenúť, že iniciátorky a realizátorky výstavy mali podobný cieľ ako editorky knižnej aspektovskej edície Čítanky – v oboch prípadoch išlo o ambíciu pripraviť na rodovú problematiku orientované čítanie starších umeleckých diel. V prípade „čítaniek“ sú to texty starších slovenských autoriek (dosiaľ vyšli výbery z tvorby Hany Gregorovej a Terézie Vansovej) a v prípade spomínanej výstavy išlo o aktualizované „čítanie“ klasického a modernistického ženského aktu (cca 150 aktov od devätnástich slovenských autorov). Publikácia približuje konfrontáciu obrazov a vtipných, kritických komentárov z pera Jany Cvikovej a Jany Juráňovej, ktoré boli súčasťou výstavy, a vďaka nim sa mužské videnie ženského tela dopĺňalo o kritické ženské komentovanie tohto spôsobu vnímania.
O dôležitosti ženskej literárnej tradície píše Jana Cviková v štúdii venovanej Hane Gregorovej a Virginii Woolfovej. Prvou z nich sa zaoberá aj štúdia analyzujúca dielo Ženy z hľadiska jeho feministických tendencií. O feministickej geografii (u nás zatiaľ takmer neznámej) prináša informácie rozhovor s predstaviteľom tejto disciplíny Matejom Blažekom; koncepcie Judit Butlerovej, Rosi Braidotti a Rosemary Henessy cez prizmu pojmov materiálno a materialistické približuje v štúdii Ľuba Kobová. Poviedkami sú v publikácii zastúpené Inge Hrubaničová, Ivica Ruttkayová a Zuzana Maďarová, literárno-teoretický text Dereka Rebra sa sústreďuje na básnickú tvorbu Kataríny Kucbelovej. Čitateľsky príťažlivý je aj „rozhovor“, ktorý zinscenovala Ľubica Poláková medzi zanietenou feministickou aktivistkou z prelomu 19. a 20. storočia Emmeline Pankhurstovou a Moliérom, Nietzschem, Voltairom či Kantom. Autorka sa opiera o myšlienky uvedených filozofov a spisovateľov a odhaľuje rodové stereotypy v ich dielach. Na tie poukazuje tiež Monika Kováčiková v stati venovanej obrazu muža a ženy v našej ústnej ľudovej slovesnosti. Napokon na masmediálny obraz mužov a žien a na rodové konštrukty šírené v médiách upriamuje pozornosť Katarína Mádelová.
Publikácia prináša množstvo recenzií a informácií o nových knižných tituloch súvisiacich s rodovou tematikou a iste osloví každého, kto sa o problematiku zaujíma.
