Svoje prvé minidielka – detektívky som napísala
už ako dvanásťročná. Prečítali si ich len spolu-
žiačky a mamina, ktorá je mojou prvou čitateľkou
a kritičkou dodnes, no už vtedy som túžila byť
spisovateľkou. Neskôr som sa popri práci pustila
do písania poviedok.
Keď som cítila, že mi to už nestačí a rada by
som viac rozvinula dej, pohrala sa s postavami
a charaktermi, začala som písať svoj prvý román.
Poslala som ho do vydavateľstva Ikar a bol z toho
knižný debut Láska vo vetre, ktorý vyšiel v roku
2011. O rok a pol neskôr uzrela svetlo sveta moja
druhá kniha Okno do duše a v roku 2014 tre-
tia s názvom Stratená rovnováha. Hrdinovia
mojich diel neraz na vlastnej koži okúsia, že život
nie je jednoduchý a z času na čas ich stavia pred
ťažké skúšky. No aj tak sa oplatí žiť a bojovať
o svoje šťastie.
Najviac ma teší, keď mi čitatelia hovoria, že
moje príbehy sú akoby vystrihnuté zo života,
uveriteľné. Keď sa vedia stotožniť s postavami,
poučiť sa z príbehu iných a „odniesť“ si z neho
niečo pozitívne i do reálneho života. Autentickosť
diela sa snažím dosiahnuť opisom reálií, ktoré nás
obklopujú, a prostredia, ktoré dôverne poznám.
Inak to nie je ani v mojej najnovšej knihe
s názvom Izba plná spomienok. Je o bývalej talen-
tovanej krasokorčuliarke Laure, ktorej športovú
kariéru stopne nešťastný pád a ona zuteká od
všetkého, čo ju spájalo s predchádzajúcim životom,
do malého kúpeľného mesta. Pri práci realitnej
maklérky spoznáva mladého lekára Jakuba, ktorý
v nej prebudí dávno pochované city. Naučí ju dívať
sa na svet inými očami a pomáha jej vyrovnať sa
s minulosťou. No i Jakub má svoje tajomstvá a pre-
nasledujú ho bolestné spomienky, ktoré vrhajú
tieň na ich rozvíjajúci sa vzťah. Či sa napokon
mladým ľuďom podarí prekonať traumy minulosti
a nájsť si k sebe cestu, to už neprezradím.
Momentálne píšem piatu knihu, voľné pokra-
čovanie románu Okno do duše. V hlave nosím
námety na ďalšie knihy, ktoré zatiaľ musia počkať,
kým im dám tú správnu románovú podobu.
