Vyhľadávanie
Najčastejšie ma stretnete s knihou v ruke. Je jedno, či sa prechádzam v prírode, líham si do postele, alebo sedím v čakárni u lekára. Čítam. A keď práve nečítam, píšem. A keď náhodou nepíšem, tak sa mi v mysli určite nejaký príbeh odohráva.
Debutovú knihu Len kým si tu som začala písať po skončení vysokej školy a o necelý rok zdobila nielen moju knižnicu, ale aj pulty slovenských kníhkupectiev. V tom istom roku 2014 dostal šancu aj druhý rukopis s názvom Nežný dotyk nenávisti. A tohtoročná jeseň môže obom knihám priniesť nových čitateľov u našich západných susedov, keďže tento mesiac vychádzajú v českom preklade.
Hoci sa v každom románe snažím priniesť niečo nové (prvý zachytáva lásku vo všetkých podobách, druhý má kriminálnu zápletku), moje knihy majú predsa len čosi spoločné. Ukrývajú odkazy, na ktoré by sme ani v dnešnej uponáhľanej dobe nemali zabúdať. Prinášajú príbehy, ktoré sa môžu udiať komukoľvek z nás a ich spoluautorom je sám život.
Inšpiráciou pre moju aktuálnu tretiu knižku Nebo vonia tebou (všetky Marenčin PT) bol skutočný príbeh, z ktorého mi naskakovali zimomriavky. A tak som námet života po smrti poňala po svojom a osud hlavnej hrdinky nabral celkom jasné kontúry. Mirka Domanická, po náročnom detstve bez materinskej lásky, vychovávaná otcom alkoholikom, čelí životným vzostupom a pádom tak, že sa spolieha na pomoc z neba. V dobrom aj zlom ju prostredníctvom snov sprevádza matka, o ktorú pri tragickej udalosti prišla ešte ako malá. Čo sa však stane, keď sa s ňou jedného dňa príde mama rozlúčiť? Naozaj už Mirka nebude potr ebovať stretnutia na levanduľovej lúke, hoci svet zostáva rovnaký – plný trápenia aj radostí? A nič v ňom nie je také, ako sa na prvý pohľad zdá...
Písanie tohto románu bolo pre mňa zo všetkých doposiaľ napísaných kníh najnáročnejšie. A aký odkaz nesie? Možno by ho v Mirkinom príbehu mal objaviť každý sám, no jedno prezradiť môžem: smrť je definitívna len vtedy, keď to my sami dovolíme...
