Po rokoch dennej redaktorskej a autorskej práce v časopisoch a v Slovenskej televízii, tvrdej práci vo vlastnom vydavateľstve som sa napokon rozhodla písať knižky, ktoré by možno niekoľko ľudí aj potešili. Napokon, ako novinárka som nazbierala nekonečné množstvo príbehov, je to profesia o stretávaní sa, počúvaní, glosovaní... Nebol teda problém nájsť „inšpiráciu“. A tou sa pre mňa napokon stali ženy – bytosti s množstvom vnútorných problémov, bytosti všestranné, úžasne schopné a... nedocenené. Ponorila som sa teda do ich životov, bytia, aby tieto prežité príbehy dodali silu a nádej ďalším, ktoré ich potrebujú.

Vo svojich knihách sa snažím pomenúvať veci pravými menami a nemám záujem o falošnú vzťahovú romantiku. Tá má skutočne nezaujíma. Ženy sa manželstvom často dostávajú do područia života, ktorý si predstavovali celkom inakšie. A rodina funguje najmä preto, lebo bytosť pri sporáku, ktorej hovoríme manželka alebo mama, sa vzdala takmer všetkých svojich snov o pobyte na tomto svete.

Poznáme množstvo kníh pre ženy, ja však píšem o ženách. A musím sa pochváliť, že existuje zopár mužov, ktorí moje knihy čítajú. Majú na to zištný dôvod. Lepšie spoznajú svoje polovičky, svoje dámske spoločníčky.

Moje dve najčerstvejšie knižky Život s mačom a Kaviarenské tajomstvá (obe Marenčin PT) ma potešili najmä tým, že čitatelia oceňujú aj ich novinársky aspekt. Píšu mi, že to bolo naozaj tak, ako píšem, a v Kaviarenských tajomstvách si spomínajú na svoje zážitky.

Nuž... a čo pripravujem? Práve dnes-zajtra dokončujem knižku o aktívnej žene, ktorá pomaly a šarmantne starne, no jej život je stále plný napätia a vzťahov. A potom by sa na trhu mala objaviť aj moja kniha rozhovorov s názvom Luteráni. Teším sa na ňu a verím, že aj Albert Marenčin, vydavateľ. Pretože rozprávať sa so skutočnými a známymi osobnosťami o Bohu... je veľmi príjemné.