Keď som zostala na poslednej materskej dovolenke, túžila som, okrem iného, odpočinúť si od  každodennej tvorby, keďže som k  plienkam a  dupačkám odchádzala spred kamery a spoza mikrofónu. Po dlhých mesiacoch pri voňavých povinnostiach mi však predsa len písanie začalo chýbať. A  tak som hľadala niečo, čím si písmenkový deficit aspoň čiastočne nahradím. Začala som blogovať. Mojou neodmysliteľnou spoločníčkou počas dlhých prechádzok popri rieke sa stala ceruzka a papier a keď prišla myšlienka, nápad, už som parkovala pri najbližšej lavičke a písala. Večer som krátky príbeh „preťukala“ do počítača, nahodila do systému a ráno čakala reakcie od kamarátok. Desiatky príbehov však ostali dlho len „zavesené“ na nete. To, že ich raz budem môcť zachytiť v podobe malej knižky, sa mi vtedy ani len nesnívalo.

Ku koncu materskej som skúsila niečo odvážnejšie. Ako novinárka som mala v hlave stovky príbehov, ktoré som si spolu popreplietala, pridala dejovú líniu a hlavnej hrdinke Zuze nalinajkovala život, ktorý miestami pripomína krutý žart. Vďaka kamarátke som sa dostala k žilinskému vydavateľstvu Artis Omnis, ktorému sa môj rukopis zapáčil, slovo dalo slovo a o pár mesiacov bol môj NeDokonalý plán na svete.

O rok a pol som zatúžila po tom, aby moje „príbehy od rieky“ neostali len virtuálnymi príbehmi, a  aj pri tomto mojom knižnom bábätku mi pomohlo Artis Omnis. Malý kúsok duše sme rozdelili na tri časti. V jednej píšem o tom, čo mám doma, v druhej o  tom, čo ponúka ulica, a  v  tretej, keďže som sa medzitým opäť vrátila do práce, som dovolila nazrieť do mojej pracovnej duše, ktorá niekedy teší, inokedy hnevá, no tak či onak zanecháva stopu. Moja druhotina je teda prudko autobiografická vec, v každom jednom príbehu je kus zo mňa.

Nápadov je veľa, len jeden mi ešte chýba. Ako zariadiť, aby mal deň o pár hodín viac, aby som stihla popri všetkých radostiach a povinnostiach ešte aj písať. Niečo rozpísané v „šuflíku“ je, niečo v hlave práve naberá mierne reálne kontúry, no predtým, ako bude isté, že to uzrie svetlo sveta, o tom zatiaľ ani muk.