Vyhľadávanie
S písaním som začala ešte na základnej škole, ale boli to len obyčajné rýmovačky. Na strednej som si písala, ako sa vraví, do „šuflíka“, a to už išlo o ľúbostné príbehy rôzneho charakteru – väčšinou krátke poviedky, ktoré sa nie vždy končili šťastne (myslím, že takéto obdobie má skoro každá začínajúca autorka-stredoškoláčka, možno to súvisí s čítaním rôznych knižiek a počúvaním tvrdšej hudby). Vždy ma fascinovali veľké love stories, či už knižné, alebo filmové, a v živote každej ženy raz nastane čas, keď začne prežívať svoj vlastný príbeh. Do dvadsiatich dvoch rokov som mala len rýchle vzťahy, nič dlhodobé a až ako končiaca študentka psychológie som spoznala muža, v tom čase skôr chalana, s ktorým som to vydržala až doteraz. A to ma znova priviedlo k písaniu. Viera, že človek môže nájsť v živote ozajstnú lásku, ale často o ňu musí bojovať. Podrobnosti zo svojho života neprezradím, ale v podstate o to ide aj v príbehu Mila a Elišky z mojej debutovej knihy Interview s nymfomankou (Marenčin PT 2014). Tá je o mladom novinárovi, ktorý má spraviť interview s údajnou nymfomankou. V okamihu jej však podľahne, prežívajú spolu veľa krásnych okamihov a Milo zisťuje, že s touto ženou neexistuje nič také ako hranice, ktoré by nešlo prekročiť. Zvrat však nastane, keď si uvedomí, že v jeho prípade nejde len o sex, ale že sa do Elišky zamiloval. Neprezradím, čo sa udeje ďalej, ale dvojica sa bude musieť vyrovnávať s tým, že Eliška nie je tak celkom obyčajná žena. Dej knihy sa odohráva v Bratislave, čitateľky možno spoznajú niektoré konkrétne miesta. Chcela som, aby nepanovala predstava, že „horúce“ príbehy sa odohrávajú len ďaleko v zahraničí, ale že sa môžu stať celkom blízko nás, v podstate hocikde. Momentálne mám rozpísané dva ďalšie príbehy, jedným z nich je opäť príbeh muža – tentoraz takého, ktorý chce dať ženám ich „po prvýkrát“, no čím je starší, tým je to zvláštnejšie a smiešnejšie.
