Vyhľadávanie
Odkedy som sa naučila rozprávať, začala som si vymýšľať. Keď som sa naučila písať, zapisovala som si všetko, čo sa mi zdalo smiešne, zaujímavé a na čo by sa podľa mňa nemalo zabudnúť. S myšlienkou napísať knihu som sa začala pohrávať takmer pred tridsiatimi rokmi, no všetky moje výplody skončili roztrhané alebo spálené. Kedysi som sa predsa len odhodlala zapojiť do súťaže o rozhlasovú hru a ako ináč, prevalcovali ma velikáni, ako napríklad Daniel Hevier. Tento neúspech ma vyliečil z naivných predstáv, že by som v tomto smere mohla niečo dokázať. O štvrťstoročie neskôr ma kamarátka nahovorila, aby som to opäť vyskúšala, a tak sa stalo, že som v roku 2007 vydala (aj keď len na vlastné náklady) svoju prvú knihu A zajtra bude nový deň. Ľuďom sa páčila, a to ma povzbudilo. Písala som ďalej, skúsila som to s detektívkou Tiene minulosti (Motýľ) aj s knihou pre deti TriDé z 3. D. O nej môžem povedať, že je to moja srdcovka. Tak, ako všetky moje knihy, aj táto vznikla na základe skutočných huncútstiev, ale radšej nebudem prezrádzať, kto bol ich hlavným hrdinom.
Keďže som mala veľa námetov (dnes mi už ľudia sami volajú a rozprávajú svoje príbehy), vznikla najnovšia – poviedková kniha Poláskanie (HladoHlas). Nie je to úplná romantika, ako by sa mohlo očakávať podľa názvu. Je to zmes príbehov ľudí, ktoré denne prežívajú, okorenená humorom – ten sa snažím vkladať do každého svojho príbehu, nech by sa zdal byť akokoľvek vážny či smutný. Preto mi moji čitatelia často hovoria, že nevedia, či sa pri čítaní smejú, alebo plačú.
Na deti som nezabudla, pripravujem pre ne Maľovanú abecedu, no netuším, kedy ju dokončím, pretože mám momentálne rozpísaný príbeh o ľuďoch, ktorých životné príbehy sa schyľujú ku koncu...
