Vyhľadávanie
Moje písanie sa začalo úplne nevinne, skromne, s malou dušičkou a veľkými snami. Prvý rukopis si chvíľu odpočinul v zásuvke, a keď som si ho s odstupom času prečítala, chcela som naň počuť objektívny názor. Nie zdvorilostnú recenziu od kamarátky. Chcela som jednoducho vedieť, či to má zmysel: či niekoho zaujmem, zabavím alebo donútim zamyslieť sa. Ako sa ukázalo vďaka šanci od vydavateľstva Slovenský spisovateľ, zmysel to malo.
Inšpiráciou na písanie sú pre mňa ľudia, udalosti, ktoré sa okolo mňa dejú, upútajú ma a vryjú sa mi do srdca a do pamäti. Vo svojich príbehoch nesúdim, nemoralizujem, neponúkam riešenia. Snažím sa len pochopiť a poskytnúť možnosť pozrieť sa na veci iným pohľadom. Napríklad „znásilnenie“ je len slovom, ktoré často počujeme v správach, čítame v novinových článkoch. V románe Neznámych nemiluj sa však toto slovo hlavnej hrdinky bytostne dotýka. A čo taká Zlatokopka? Tiež si začnete hmkať melódiu rapovej piesne a predstavíte si známe alebo menej známe tváre? Možno však život týchto slečien nie je až taký ružový a závideniahodný, ako by sa mohlo zdať. Každá rieka má totiž dva brehy... Môj najnovší román Nebezpečná sa odohráva v trošku netypickom prostredí, rozoberá tému, o ktorej sa nehovorí, len sa ňou trpí. Hlavná hrdinka je zatvorená v psychiatrickej liečebni a jediné, po čom túži, je byť normálna, milovaná, žiť bežný život... Je však ťažké niečomu alebo niekomu veriť, vyznať sa v sebe, v ľuďoch naokolo a vo vlastných myšlienkach, ak je presvedčená o tom, že je len psychopatka, ktorá nikomu nestojí za zmienku.
Som rada, keď si po prečítaní mojich kníh ľudia vážia to, čo majú. A povedia si, že sú vlastne spokojní a šťastní. Keď v nich ostáva dobrý pocit z toho, čo prečítali. O tom to totiž celé je. Keďže mi práve vyšla Nebezpečná, ďalšia kniha je naozaj ešte len v plienkach. Ak však všetko pôjde tak, ako má, bude to veľké prekvapenie...
