Vyhľadávanie
Ivica Ruttkayová: Matematický model večnosti a iné nočné kratochvíle
Bratislava: Petrus, 2021
Ivica Ruttkayová, rozhlasová publicistka, poetka, spisovateľka, dramatička a autorka recenzií, je od roku 1989 redaktorkou Slovenského rozhlasu. Pôsobí v oblasti kultúrnej a umeleckej publicistiky a problematiky spoločenských vied, predovšetkým v Rádiu Devín. Popritom sa venuje vlastnej literárnej tvorbe.
Jej najnovším dielom je zbierka krátkych, prevažne lyrických textov Matematický model večnosti a iné nočné kratochvíle. Knihu venovala Vilme a Miroslavovi Cipárovcom a dôvod je zrejmý: všetky výtvarné diela, ktoré sú v nej použité ako ilustrácie, pochádzajú z archívu autora Miroslava Cipára, grafického dizajnéra, typografa, kaligrafa, ilustrátora, maliara, sochára a grafika. Publikácia je poctou jeho tvorbe.
Obal knihy je ladený v odtieňoch sivej a písmená na ňom pôsobia ako vytesané do kameňa. Pripomína to tak trochu matematiku, umenie i večnosť. Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Prvá časť knihy má názov Kresbospisy (Texty ku kresbám Miroslava Cipára). Čitatelia majú možnosť obdivovať kresby – denníkové záznamy – z jeho doteraz nepublikovanej tvorby. Ivica Ruttkayová k nim vytvorila texty s číslami 1 až 28, a tak sa každý, kto sa do nich začíta, môže dozvedieť, ako na ňu tieto diela pôsobili, a porovnať si to pri pohľade na ne s vlastnými pocitmi. Nájsť tu môžeme príbehy i poetické zamyslenia. Dozvieme sa napríklad o odchode kunsthistorika Fedora Krišku (autora knihy s názvom Miroslav Cipár), o stretnutí s paňou trpiacou Alzheimerovou chorobou, o útokoch na Obchodnej ulici v Bratislave či o tom, ako otca Miroslava Cipára počas vojny priam zázračná náhoda zachránila pred smrťou zastrelením. V textoch sa objaví Jozef K. z románu Franza Kafku Proces alebo srbský spisovateľ a historik Milorad Pavić a jeho lovci snov.
Významným symbolom je v týchto textoch čiara, ktorá sa stáva dynamickým, pulzujúcim, živým objektom, stelesnením lásky, narodenia, smrti, vášne, nenávisti i večnosti. Ako píše autorka v texte č. 6, „čiara je emócia“. (s. 18) Ďalším často skloňovaným „živým“ slovom je tu kresba. Text číslo 6 sa začína vetou: „Kresba ako tiesňové volanie, ako posledná možnosť odovzdať správu.“ (s. 18) Text číslo 7 sa zase končí slovami: „Papier zhorí. Kresba zostane.“ (s. 21) Dôležité je bytie, zmysel života a prístup k životu, spolupatričnosť. Kresby, čísla či písmo sú ako archeológia, výskum vo vlastnom vnútri, v génoch, duši. Papier vonia mnohým maliarom i spisovateľom. Aj matematikom?
Nasledujúca časť knihy sa volá ako kniha sama: Matematický model večnosti a iné nočné kratochvíle. Cítiť z nej snahu vyjadriť, popísať básnickým jazykom prienik matematiky, fyziky a ľudskosti, bežného života. Čiary, kresby tu dostávajú podobu čísel a matematických pojmov. Autorka píše o tom, ako nám život ponúka rôzne možnosti i akú veľkú úlohu v ňom hrá náhoda. Čas do určitej miery lieči, no ak na dušu dlhodobo pôsobia negatívne vplyvy, môže priniesť aj fyzické ochorenie.
V textoch (básňach napísaných voľným veršom) sa vynárajú termíny ako algoritmy, fraktál, teória relativity, posunutá realita, chromatické pole, derivácie, permutácie, odmocnina či cyklometrická funkcia a pôsobia tam úplne prirodzene. Sprevádzajú ich známe mená: Albert Einstein a jeho žena Mileva, Gottfried Wilhelm Leibnitz, ba mihne sa tu plavným skokom i Schrödingerova mačka. No nechýbajú ani sny, hudba, divadlo či Boh. Pre človeka je napokon predsa len veľmi dôležité tak málo (?): „Jednoducho pokoj v duši.“ (Binárne rovnice a tak ďalej, s. 76)
V časti knihy pomenovanej Biele steny/Biela stena Ivica Ruttkayová v navzájom nadväzujúcich básňach tematizuje cestu životom, zmysel života, večnosť i to, čo je „tam na druhej strane.“ Jednoduchá, no veľmi pôsobivá je báseň Šilalo paňori (K rómskemu holokaustu).
Posledná časť knihy má názov Valčík na sídlisku, netreba to však chápať ako metaforu pre ľahkosť, bezstarostnosť. V prvej básni s názvom Pravidelná linka, štvrtok večer, autobus číslo 83 alebo totálna abstrakcia (s. 95 – 97) okrem tej totálnej abstrakcie hrá významnú rolu aj dieťa pod vplyvom drog. Báseň Cena zlata (s. 98 – 99) je zase okrem iného príbehom o stretnutí so starou paňou, ktorá hľadala jedlo v kontajneri. Najdlhším textom celej knihy je báseň v próze Štvrté vtáča (s. 100 – 106). Pripomenula mi, ako niekedy človek dokáže milovať niekoho, upnúť sa na niekoho, s kým nemôže byť, kto je ďaleko od jeho reality. Jediným zmysluplným riešením je napokon pochopiť a darovať objektu svojej lásky slobodu. Súčasťou Valčíka na sídlisku je aj cyklus básní s filozofickou tematikou Teória stanoviska, venovaný filozofke a literátke Etele Farkašovej.
Kniha je zakončená doslovom Miroslava Cipára – Meranie večnosti, v ktorom sa krátko zamýšľa nad umením a matematikou. Ivici Ruttkayovej sa tieto dve oblasti ľudského úsilia podarilo v jej najnovšej knihe elegantne spojiť. Obidve sú vzácnou, intelektuálne náročnou „kratochvíľou“, ktorá život nesmierne obohacuje. Stačí si uvedomiť, že čiary sú živé.
