Vyhľadávanie
Au, minulý týždeň sme ukončili našu
púť na majstrovstvách sveta v hokeji.
V poslednom zápase s Američanmi
sme síce vyhrali, ale nepostúpili sme.
Možno až dva roky nepribudne do
zbierky fanúšikov žiadna nová knižka
o našom víťaznom družstve. Tým
nechcem povedať, že fanúšik športu
je niečo menej ako fanúšik literatúry:
koníček ako koníček. K tejto téme ma
ale priviedla záľaha informácií o na-
šich výkonoch, valiaca sa z médií. Dlho
som zvažovala túto tému. Aby bolo
jasné, toto nie je článok namierený
proti športu. Milujem šport a pravidel-
ne ho praktizujem. Jednoducho mám
ale pocit, že tých informácií je akosi
priveľa. Iste, majstrovstvá sveta sú čosi
iné, aj ja, antisledovač športu, ich po-
zerám v televízii ako jediný šport. Ako
14-ročná som hlboko prežívala, keď
sa Košice stali federálnym majstrom
a Československo majstrom sveta. Ale
keď každé ráno počúvam v správach
o tom, ako sa hralo v americkej NHL
a kto po koľkých rokoch postúpil,
kto zo Slovákov na gól prihral a kto
ho dal, vždy ma to zarazí: naozaj to
zaujíma až toľkých ľudí a len ja som
taký ignorant? Nestačilo by vyhlásiť
iba celkového víťaza? Lebo mne sa zdá,
akoby sa každý deň informovalo o tom,
koľko strán ktorý spisovateľ napísal,
a nie až vtedy, keď knihu dokončí. Ale
to som sa trochu zasnívala. Lebo, aj
keď tvrdím, že je koníček ako koníček,
o literatúre sa v médiách informuje mi-
zivo. No dobre, končím s nádejou, že na
ďalších majstrovstvách to potiahneme
až do finále. Športu zdar!
