Zlý spisovateľ píše, čo mu povedia, dobrý – čo vie

Aj tento výrok ste si mohli vypočuť z úst svetoznámeho prozaika maďarského pôvodu Pétera ESTERHÁZYHO, ktorý v bratislavskom kníhkupectve Artforum (19. októbra) prezentoval dva najnovšie slovenské preklady svojich kníh. Kým spisovateľovo veľdielo Harmónia Caelestis (2001) a jeho pokračovanie Opravené vydanie (2002) rozvíja rozprávanie od ústredného bodu textu – osudu autorovho otca; obidve časti voľnej dilógie Pomocné slovesá srdca (2009) a Žiadne umenie (2009) sú venované matke; presnejšie jej smrti, stávajúcej sa osou len zdanlivo nesúvisle radených asociácií o futbale, literatúre a zmysle života. Na menšej ploche než v Harmónii Caelestis tu môže čitateľ sledovať Esterházyho majstrovské narábanie s fenoménom pamäte. Historky, spomienky, úvahové pasáže sa do povedomia vnímateľa vtláčajú nielen prostredníctvom skúsenostného komplexu jednotlivca, ale i cez „kolektívne“ skúsenostno-myšlienkovo-zážitkové dedičstvo jednej z najvýznamnejších šľachtických rodín Uhorska neodcudziteľné žiadnym režimom. Skutočne dômyselný spôsob na získanie rozprávačského odstupu so zachovaním subjektivity. Spôsob tvorby a autorovho videnia sveta zasvätene charakterizovali Etela FARKAŠOVÁ a Peter MICHALOVIČ, podujatie uvádzal Juraj KUŠNIERIK.

–mf–