Znovuobjavovanie

V dňoch 29. a 30. septembra 2009 privítalo Literárne informačné centrum troch hostí z Arménskej republiky. V rámci kultúrnej výmeny a zbližovania kultúr pricestovali na Slovensko David Muradjan, spisovateľ, scenárista, dramatik a filmový teoretik, Diana Hambardzumjan, spisovateľka, prekladateľka a univerzitná pedagogička, a Levon Ananjan, novinár, básnik a prekladateľ, aby nadviazali pretrhnuté nitky, zoznámili sa so súčasnou slovenskou literatúrou a povedali nám, ako vyzerá dnešné Arménsko a jeho kultúra a literatúra.

V stredu 30. septembra sa v budmerickom kaštieli za prítomnosti asi 40 účastníkov z radov slovenských autorov, prekladateľov, literárnych vedcov a žurnalistov sa hovorilo o súčasnom stave prózy, poézie a drámy v oboch krajinách. Odzneli zasvätené príspevky najpovolanejších – zo slovenskej strany zhodnotil situáciu v súčasnej slovenskej poézii literárny kritik a básnik Radoslav Matejov, o próze hovoril riaditeľ Literárneho centra, literárny kritik, spisovateľ a prekladateľ Alexander Halvoník a o súčasnej dráme divadelná teoretička Daniela Knopová. O preklade, prekladateľskej obci, možnostiach štipendií a dotácií na preklady poinformovala prekladateľka Daniela Humajová.

Arménski hostia na oplátku porozprávali slovenským poslucháčom o dianí v arménskej literatúre, o jej premenách a vývoji. Levon Ananjan podal zaujímavý prehľad o poézii, Diana Hambardzumjan o súčasnej próze a David Muradjan o arménskej dráme. No nielen to – urobili prvý krok a priniesli na Slovensko dar v podobe práve vydanej antológie slovenskej poézie a prózy v arménskom preklade. Básne štvorice slovenských poetov (Mila Haugová, Dana Podracká, Ján Ondruš a Miroslav Válek) prebásnil Vahe Arsen a ukážky z prózy Ballu, Karola D. Horvátha, Petra Jaroša a Uršule Kovalyk preložila Diana Hambardzumyan. Šéfredaktorke časopisu Revue svetovej literatúry Jarmile Samcovej odovzdali výber zo súčasnej arménskej prózy, poézie i drámy v ruskom preklade, ktorý by sa mal stať základným kameňom pri príprave čísla RSL, venovaného arménskej literatúre. Arménski priatelia si okrem kladných dojmov odnášajú domov nové podnety, ktoré určite povedú v budúcnosti k užšej spolupráci, či už vo forme časopiseckých alebo knižných vydaní, aj k obojstrannej účasti na rozličných literárnych festivaloch.

Eva Melichárková