Zo slovakistiky študenti neodchádzajú

Lucyna Spyrka je slovakistka a od roku 1988 pôsobí na Inštitúte slovanskej filológie Sliezskej univerzity v Katoviciach. Pracuje v kabinete teórie literatúry a prekladu a zo slovenskej literatúry v priebehu desiatich rokov preložila Korcove knihy Od barbarskej noci a Listy z väzenia, Tatarkov román Farská republika a výber z jeho esejí pod názvom Sám proti noci. Na vydanie má pripravenú aj teoretickú prácu o Radošinskom naivnom divadle Medzi súhlasom a protestom. Začiatkom februára využila pani Spyrka štipendium Slovenského centra umeleckého prekladu a prišla na krátky tvorivý pobyt do Bratislavy. Tu vznikol aj náš nasledujúci rozhovor.

Čo je cieľom vášho štipendijného pobytu v Bratislave?

- Príprava bloku esejí o súčasnej slovenskej literatúre. Eseje budú ešte v prvej polovici tohto roku publikované v kultúrnom dvojmesačníku Opcje, ktorý už piaty rok vychádza v Katoviciach. Je to prestížny, aj graficky veľmi zaujímavo robený časopis, a tak som rada využila ponuku predstaviť v ňom - v rozsiahlom bloku príspevkov, súčasnú slovenskú esej. Absolvovala som preto v Bratislave rad stretnutí: na Filozofickej fakulte UK, v Ústave slovenskej literatúry SAV, v redakciach Romboid a RAK, aby som zhromaždila či dohodla príspevky od autorov z mladej generácie kritikov. Chcela by som tak nadviazať na úspešnú prezentáciu mladej slovenskej literatúry z polovice 90. rokov, ktorú som pripravila pre časopis Fa-art. Texty, ktoré som tam vo svojich prekladoch publikovala, vzbudili medzi poľskými spisovateľmi veľmi priaznivý ohlas. Jeden kolega z našej univerzity mi vtedy s prekvapením povedal: " Doteraz som si myslel, že slovenská literatúra, to je len Jánošík a dedina. Až teraz som zistil, že je to moderná literatúra a mám tam čo čítať!" Je preto mojou ambíciou vyvolať podobný priaznivý ohlas aj textami, ktoré budú publikované v Opcje.

Prednášate v Katoviciach slovenskú literatúru už od vzniku samostatnej katedry slovakistiky v roku 1988. Aký je v súčasnosti záujem o štúdium slovakistiky? Zápasíte, pokiaľ ide o prísun informácii a literatúry zo Slovenska, s podobnými problémami ako slovakisti na Varšavskej univerzite?

- O štúdium slovakistiky je až prekvapujúco veľký záujem. V súčasnosti máme vyše 60 študentov a od vzniku samostatnej katedry - predtým sa slovenčina študovala v rámci katedry českej a slovenskej filológie - absolvovalo štúdium slovenčiny už viac ako sto študentov. A kým na iných odboroch je to bežné, na slovakistike sa nestáva, aby študenti z katedry počas štúdia odchádzali. Dokonca si mnohí študenti, napríklad z anglistiky, volia slovenčinu ako druhý štúdijný odbor. Pokiaľ ide o prístup k literatúre a časopisom, máme veľmi dobrú spoluprácu s Maticou slovenskou v Bratislave, odkiaľ dostávame knihy a časopisy a veľa kníh získavame aj prostredníctvom osobných kontaktov na Slovensku. Trocha nás len mrzí, že sa nám nedarí vytvoriť v Katoviciach kultúrne stredisko, kde by sa mohli stretávať záujemcovia o slovenskú literatúru a kultúru so slovenskými spisovateľmi a umelcami. Prísľub sme dostali už mnohokrát, naposledy aj od pani veľvyslankyne Vášáryovej, tak uvidíme. Popritom sú Katovice na ceste z Bratislavy do Varšavy a nebol by teda veľký problém zahrnúť do svojho programu aj našu školu.

V centre vašich prekladateľských záujmov, okrem prekladov hier J. Barča-Ivana, P. Karvaša a K. Horáka, je aj dielo Dominika Tatarku. Prečo práve Tatarka?

- Dominik Tatarka je v poľských literárnych kruhoch známy ako európska literárna a kultúrna osobnosť a hneď po roku 1989 prejavili viacerí vydavatelia záujem o vydanie jeho diela. Žiaľ, narazili sme na problém autorských práv na jeho knihy - a dodnes ich nevieme, rovnako ako aj vy na Slovensku, prekonať. Požiadala som preto teraz o pomoc pri získaní autorských práv - aspoň na tie knihy, ktoré mám už preložené, aj vedenie Literárneho informačného centra. Považujem totiž vydanie Tatarkových diel v Poľsku za akúsi bránu, ktorou si súčasná slovenská literatúra otvorí cestu k poľským vydavateľom a čitateľom.