Vyhľadávanie
S Gréckom sa u našinca v posledných týždňoch spája predovšetkým vyhliadka dovolenky pri mori, alebo v tieni antických pamiatok. Aké sú však súčasné slovensko-grécke literárne vzťahy? Viete, kto je najprekladanejší slovenský autor v Grécku? Aké slovenské knižky v tejto krajine vyšli a ako sa po grécky povie Pištáčik? A schválne - vedeli by ste si spomenúť na knihu jedného gréckeho autora, alebo autorky, ktorú ste v posledných rokoch čítali v slovenčine?
V spolupráci s Veľvyslanectvom Slovenskej Republiky v Aténach a prekladateľkou Máriou Kozelníckou sme pre vás pripravili materiál, ktorý mapuje súčasnú podobu vzájomných vzťahov našich krajín na úrovni literárnej kultúry. Prečítajte si podnetný rozhovor Márie Kozelníckej s výraznými postavami vydavateľského a literárnovedného prostredia, alebo si ho vypočujte rovno v origináli. Navnadiť vás môže aj nasledovný príhovor pani prekladateľky, kde v stručnosti zhrnula všetko podstatné zo svojho rozhovoru:
V rozhovoroch, ktoré nasledujú, informujú dvaja z hostí prekladateľky Márie Kozelníckej (ďalej M. K.) o nedávno vydaných a pripravovaných slovenských literárnych tituloch v Grécku, zatiaľ čo tretí respondent hovorí o významnej fyziognómii súčasnej gréckej poézie pri príležitosti vydania knihy básní výraznej autorky Kiki Dimuly v slovenčine. Zistíte, že za posledné tri roky nastal v Grécku významný pokrok v šírení slovenskej literatúry. Začnime teda s prvým rozhovorom, ktorý nám poskytuje zástupca a poradca vydavateľstva Vakchikon, pán Nestoras Poulakos.
M. K. (Maria Kozelnicka): Pán Poulakos, pozdravujem Vás.
N. P. (Nestoras Poulakos): Pozdravujem aj ja.
M. K. V júli 2018 bola vo Vašom vydavateľstve vydaná kniha pod názvom “Divadelné hry” Doda Gombára. Bol to Váš prvý kontakt ako vydavateľstva so slovenskou literatúrou. Chcela by som sa Vás opýtať, ako začal tento kontakt? Následne by ste nám mohli povedať niekoľko slov o zmienenej knihe?
N. P. V lete 2017 boli v Aténach usporiadané dni venované súčasnému slovenskému divadlu v rámci spolupráce, ktorá v tom čase existovala s Festivalom knihy v Zappiu a organizátormi týchto divadelných dní, sa obidve podujatia konali v tom istom časovom období, a boli tam, ak si správne pamätám, aj traja slovenskí divadelní autori, ktorí navštívili Atény. O krátky čas neskôr nám bolo navrhnuté istým prekladateľom, jedným z organizátorov divadelných dní, aby sme vydali po prvýkrát v gréčtine knihu Doda Gombára, ktorý je veľmi známym slovenským spisovateľom a režisérom. Naše vydavateľstvo, nakoľko sa zaoberá rôznymi literárnymi druhmi, špecializuje sa aj na divadlo, grécke ako i súčasné svetové, bolo ochotné podporiť tento návrh. V spolupráci s prekladateľom Jorgosom Papajanakisom sme sa dohodli s Dodom Gombárom a jeho zástupcom, uzavreli zmluvu o právach a v júli 2018 vyšiel zväzok “Divadelné hry”, ktorý obsahuje tri z najznámejších hier Doda Gombára, s názvom “Peniaze”, “Medzi Rajom a ňou”, “Euroroom”, ktoré zaznamenali úspech na Slovensku, kde boli aj hrané. Je pravda, že máme kladnú odozvu z tohto vydania, kniha bola distribuovaná do všetkých divadelných škôl a všetkým producentom hlavne v Aténach a dúfajme, že sa čoskoro uskutoční predstavenie jednej z týchto hier v gréčtine.
M. K. Minulý rok, v septembri 2019, vyšla vo Vašom vydavateľstve kniha s názvom “Antológia mladej slovenskej poézie”. Na základe mojich informácií, uvedená kniha je súčasťou širšieho projektu. Porozprávali by ste nám o ňom podrobnejšie?
N. P. Samozrejme. Projekt, ktorý medzi inými beží v našom vydavateľstve, má názov “Antológie mladých európskych básnikov”. Existuje, teda bola taktiež vytvorená platforma www.youngpoets.eu, ktorá je v gréckom a anglickom znení a kde možno zavesiť všetky knihy s menami zostavovateľov. Tento projekt má trvať päť rokov. Začal sa v lete 2018 a skončí v lete 2023. Má za cieľ vydanie vcelku 55 kníh zo všetkých európskych krajín a vo všetkých európskych jazykoch, v tejto chvíli, keď spolu hovoríme, sa nachádzame pri dvadsiatej piatej knihe, čiže asi v polovici, súčasťou tohto projektu je nielen vydávanie kníh, ale aj rôzne podujatia, platformy atď. Do uvedeného projektu boli zaradení aj mladí slovenskí básnici, najlepší básnici z každej európskej krajiny do veku 40 rokov, ktorí vydali niekoľko zbierok v rámci svojej básnickej činnosti. Mali sme to potešenie, že slovenská antológia bola vydaná druhá v poradí, ako prvá vyšla slovinská a potom slovenská. Dôvodom je aj to, že sme mali pri vydávaní knihy Doda Gombára veľmi dobrý kontakt so SLOLIA, programom zameraným na šírenie slovenskej literatúry v zahraničí, mali sme veľmi dobrú spoluprácu so zodpovednými tohto projektu, rýchlo sme sa tak dohodli na ďalšej a teda na vydaní slovenskej antológie.
M. K. Takmer súčasne s “Antológiou mladej slovenskej poézie” vychádza aj kniha “Prílivové udalosti” slovenskej poetky Márie Ferenčuhovej. Čo Vás viedlo k výberu práve tejto poetky?
N. P. Ako ste si zaiste všimli, jedna udalosť nadväzuje na druhú. V rámci spolupráce so SLOLIA v súvislosti s vydaním slovenskej antológie nám bola navrhnutá spolupráca s Máriou Ferenčuhovou, ktorá je veľmi známou slovenskou poetkou a umeľkyňou vôbec v Bratislave, ona sa podujala zostaviť slovenskú antológiu mladej poézie. Potom bolo pre nás samozrejmé, že sme vydali aj jednu z jej kníh, nakoľko je výnimočným človekom a výnimočnou umelkyňou, známou i v zahraničí, v Európe, jej knihy boli preložené do angličtiny a do iných jazykov, následne sme teda postúpili k tomuto vydaniu. Ide o samostatnú básnickú zbierku Márie Ferenčuhovej.
M. K. Vo Vašom vydavateľstve plánujete vydať ďalšiu, v poradí štvrtú slovenskú knihu, tentokrát s básňami slovenskej poetky Mily Haugovej. Čím Vás uvedená poetka oslovila?
N. P. Posledné roky sa nám podarilo zostaviť knižnú sériu, ktorá je v Grécku veľmi populárna, je to séria “Poézia z celého sveta”, kde zároveň odkrývame, v prevažnej miere súčasných, básnikov z rôznych krajín, a tých najlepších prekladáme, po prvýkrát, do gréčtiny. Do tejto série bola pred nedávnom zaradená aj kniha Márie Ferenčuhovej a keďže sme si vybudovali úzky kontakt konkrétne so slovenskou poéziou, odhalili sme, že jedným z najvýznamnejších básnických hlasov v tejto chvíli na Slovensku je Mila Haugová, s ktorou sme sa spojili. Ide len o nedávnu spoluprácu, s radosťou v nej pokračujeme a veríme, že knihu budeme mať hotovú na vydanie do konca roku 2020. Teší nás, že najvýznamnejší slovenskí básnici sa prekladajú do gréčtiny a očakávame, že prídu na rad ďalší.
M. K. Spolupráca so slovenskými kolegami ako aj so Slovenským literárnym informačným centrom je už stabilná.
N. P. Presne tak.
M. K. Nedávno ste navštívili aj Bratislavu, vlani v novembri, pri príležitosti prezentácie knihy “Antológia mladej slovenskej poézie”. Bolo to po prvýkrát, čo ste Slovensko navštívili? Aké sú Vaše skúsenosti z mesta a z krajiny vôbec?
N. P. Najprv musím povedať, že vskutku naša spolupráca s kolegami z Literárneho informačného centra je skvelá, máme s nimi veľmi dobrý kontakt a bezprostredný, to hovorím preto, lebo nie je samozrejmé, že je to vždy tak, sme v kontakte aj s inými krajinami, a pri tejto príležitosti by som im rád pogratuloval za ich prístup. Popri vydávaní antológií mladých básnikov, má projekt za cieľ usporadúvať kultúrne podujatia, nakoľko tieto antológie sú dvojjazyčné, v tomto prípade nám bolo navrhnuté, aby sme prezentovali knihu dokonca za účasti gréckeho veľvyslanca na jednom literárnom festivale, ktorý sa uskutočnil koncom novembra v Bratislave, Autoriáda, ak si správne pamätám, je jeho názov. Bola to skvelá akcia, zúčastnili sme sa jej celý tím, stretli sme sa niekoľkými básnikmi, aj s Máriou Ferenčuhovou, bolo to veľmi vrelé podujatie a želám si, aby sa aj v budúcnosti organizovali podobné podujatia. Bolo to po prvýkrát, čo sme navštívili Slovensko a teda aj Bratislavu, nemyslím, že je potrebné, aby som Vám povedal niečo viac, je to veľmi pekné mesto, ktoré je hodné, aby ho navštívili mnohí, a medzi nimi, pochopiteľne, i Gréci.
M. K. Poézia je, žiaľ, literárny druh, ktorý sa nepredáva ľahko. Obzvlášť v prípade menej známych, aj keď výnimočných básnikov. Čo môže urobiť vydavateľ pre zlepšenie tejto situácie? Je to výlučne vec marketingu toho ktorého vydavateľstva alebo pomáhajú aj iné faktory?
N. P. Poézia, ako aj viete, je druh s konkrétnym okruhom čitateľov, nepredáva sa ľahko, čo ako prepracovaný marketing a reklamu má to ktoré vydavateľstvo, ťažko sa mu podarí získať väčší okruh čitateľov, ako je už ten existujúci. To, čo má však váhu je, kto robí výber. Nemôže sa ktorékoľvek vydavateľstvo podujať na vydanie poézie, ak si dopredu nevybudovalo meno a nevytvorilo svoj okruh čitateľov. Vydavateľstvo Vakchikon na tom pracovalo, zaoberáme sa už veľa rokov poéziou, získali sme teda istú špecializáciu, hlavne na grécku poéziu, ale teraz posledné roky aj na zahraničnú avšak súčasnú, nie klasickú, ktorú nemôže vydať len tak ktokoľvek, teda vypracovali sme si “značku”, že sme vydavateľstvo, ktoré vydáva kvalitnú poéziu, grécku i svetovú a tak akýkoľvek výber urobíme, bude nás nasledovať už stály okruh čitateľov, ktorý pozorujeme, že sa postupne zväčšuje. Zaiste, robíme potrebné kroky aj v oblasti marketingu a reklamy, veľmi dôležitú úlohu zohráva aj spolupráca s rôznymi činiteľmi ako sú nadácie, inštitúcie a iné služby, toto je veľmi dôležité, mať pomocníkov, ktorí majú záujem na šírení a podpore predaja kníh poézie.
M. K. Na záver, keďže sa rozprávame prevažne o knihách poézie, chcela by som sa Vás opýtať, ktorého slovenského básnika, ktorého ste doteraz čítali, ste si obľúbili. Mohli by ste ho porovnať s niektorým z gréckych básnikov?
N. P. Pozrite, môj kontakt so slovenskou poéziou je obmedzený. Chcem tým povedať, že doposiaľ som čítal “Antológiu mladých slovenských básnikov”, básne Márie Ferenčuhovej a básne pani Haugovej. Sú to básne pre mňa výnimočné, majú dynamiku a ide o poéziu, ktorá nie je mimo doby. Pozorujem, že rozdiely so súčasnou gréckou poéziou nie sú veľké, sú minimálne, a zdá sa, že problémy slovenských a gréckych básnikov sú spoločné. Nemyslím, že existuje nejaká totožnosť, že ten sa podobá na toho, ide to, že slovenskí a grécki básnici majú istú spoločnú víziu, že medzi nimi existuje spoločná priamka problémov a tém, nad ktorými sa zamýšľajú.
M. K. Pán Poulakos, ďakujem Vám veľmi pekne za tento rozhovor a prajem úspechy v ďalšej práci.
N. P. Ďakujem aj ja, a prajem všetko dobré.
*
Druhým hosťom je moja kolegyňa, pani Ariadni Moschona, zodpovedná za vydávanie detskej literatúry v gréckom vydavateľstve Kedros.
M. K. (Maria Kozelnicka): Pani Moschona, pozdravujem Vás.
A. M. (Ariadni Moschona): Dobrý deň prajem a veľmi pekne ďakujem.
M. K. Pani Moschona, úvodom by som Vás chcela poprosiť, aby ste nám povedali niekoľko slov o vydavateľstve, v ktorom pracujete, vydavateľstve s bohatou tradíciou, najmä čo sa týka vydávania detskej literatúry.
A. M. Vydavateľstvo Kedros bolo založené v roku 1954, zaznamenáva teda 65 rokov neprerušenej činnosti, a hneď od svojho založenia sa dôkladne zameralo na vydávanie detskej literatúry. Je to jeden veľký kus našej vydavateľskej aktivity, na ktorý sme hrdí, diachronicky, existuje spolupráca s mnohými spisovateľmi detských kníh, gréckymi i zahraničnými, z gréckych by som uviedla tých, s ktorými spolupráca pokračuje alebo pokračuje vydávanie ich diel, napriek tomu, že niektorí z nich už nežijú, uvádzam teda mená ako Evgenios Trivizas, je veľmi známy všeobecne aj v zahraničí, v tejto spolupráci pokračujeme vydávaním niektorých jeho nových titulov, ktoré budú vydané ešte v priebehu tohto roka, Κira Sinou, jedna z najvýznamnejších gréckych autoriek detských kníh, ku ktorej sa vrátim ešte neskôr, Evgenia Fakinou, Zoi Valasi, Maroula Kliafa, a mnohí ďalší autori. Pre nás je detská kniha vskutku jednou z najvýznamnejších častí našej činnosti.
M. K. Vieme, že slovenská literatúra vôbec a nielen detská je pre grécku čitateľskú verejnosť vo veľkej miere neznáma a neprístupná, snáď hlavne z dôvodov jazykových.
A. M. Áno.
M. K. To isté platí aj opačne, aj keď v menšej miere. Len pred dvoma rokmi došlo k Vášmu prvému kontaktu so slovenskou detskou literatúrou. Aký názor ste si utvorili o slovenskej detskej knihe po tomto prvom pohľade?
A. M. Názor, ktorý som si utvorila je, že je skvelá. Predovšetkým by som chcela povedať, že vďaka Vám, pani Kozelnická, som prišla do tohto kontaktu, keď ste mi priniesli katalóg Slovenského literárneho informačného centra, na jeho základe sme diskutovali a následne si prezreli niektoré knihy, Vaša úloha v tomto bola rozhodujúca. Listujúc tento katalóg som si všimla niečo, čo ma podnietilo, aby som si otvorila internetové stránky niektorých slovenských vydavateľstiev, a zistila som, že slovenská detská literatúra je na vysokej úrovni, vysokej estetickej úrovni, ide o kvalitné vydania, sú to knihy pripravené s vervou, a toto pozoruješ, aj keď neovládaš jazyk, sú to vydania, ktoré sú vzdialené od tejto jednoliatej globalizovanej estetiky, ktorú obyčajne stretávame, sú to veľmi prepracované vydania a na tomto mieste by som chcela povedať, že aj Slovenské literárne informačné centrum odvádza príkladnú prácu, teda ukazuje profesionalitu výberom a prezentáciou kníh, ktoré ponúka, s opisom a úryvkami v angličtine, takže to-ktoré zahraničné vydavateľstvo môže získať prvý kontakt a prekonať v prvej fáze jazykovú bariéru. Potom má veľký význam, samozrejme, aj to, že niekto má to šťastie, že stretne niekoho ako ste Vy a je mu ochotný knihy prezentovať podrobnejšie.
M. K. Pani Moschona ďakujem Vám veľmi za tieto vzácne slová.
A. M. Ja Vám ďakujem.
M. K. Prvý kontakt vyústil napokon do vydavateľskej spolupráce a prvé ovocie tejto spolupráce bude blížiace sa vydanie knihy Dušana Dušeka “Pištáčik”, nakoľko táto kniha predstavuje knihu kníh v slovenskej detskej literatúre. Vy ste si ju už v gréckom jazyku prečítali celú. Aký je Váš názor na ňu? Ako by ste ju opísali?
M. K. Jedným slovom by som vyjadrila, že je fantastická. Netrpezlivo čakáme, kedy bude vydaná a budeme sa s ňou môcť podeliť s gréckou čitateľskou verejnosťou. Takisto verím, že je to jedna z kníh, ktorú si zaľúbia nielen deti, ale aj rodičia, a toto sa nestáva veľmi často. Je doslova šťastie, keď sa to stáva. Ponad filologickú stránku, povedzme, je v knihe pekným spôsobom kombinovaný realizmus s magickým prvkom, hravá nálada s prvkom vážnosti a istou sladkou melanchóliou, ktorá je s vyrastaním detí prepojená, všetci si spomíname na tieto fázy nášho detstva, keď sme cítili istú sladkú melanchóliu. Tiež som cítila, ako sa dielom prelína nežnosť a hlboká a úprimná láska k človeku, k zvieratám, k prírode vôbec. Naozaj si ma získalo hneď od prvej chvíle, vďaka Vášmu prekladu som sa postupne dostávala k textu a uvedomovala som si, že mám v rukách jeden skutočný diamant. Toľko. Kniha je rozdelená do troch častí, Pištáčik prežíva rôzne dobrodružstvá, v prvej časti so svojím susedom Marcelom hlavne v ich susedstve, v ich mestečku, v druhej časti odchádza na vandrovku a cestuje v priestore a v čase spôsobom neobyčajným, ktorý si získava a strháva, v tretej časti vidíme Pištáčika, ako sa žení v jednom nežnom príbehu, ktorý sa okolo toho celého vinie.
M. K. S ktorou z kníh, ktoré ste čítali, by ste porovnali Pištáčika? Mám na mysli porovnanie nie tak čo do štýlu a obsahu ako do výrazovej sily...
A. M. Áno, aj ja by som dala prednosť tomuto porovnaniu. Pravda je, že od prvého kontaktu s knihou mi spontánne prišlo na um porovnanie s troma autormi, ktorých som si obľúbila a ktorí myslím, že patria do kánonu detskej svetovej literatúry, či skôr oni určili tento kánon, prišiel mi teda na um Talian Gianni Rodari a dvaja nemeckí autori, tiež veľmi známi, Otfried Preussler a Michael Εnde, máme to šťastie, že knihy všetkých troch boli vydané v našom vydavateľstve, niektoré boli vydané opakovane, ale postúpili sme aj k vydaniu ich neskorších titulov, ktoré ešte u nás vydané neboli, tak teda vedľa nich, na vrchol svetovej detskej literatúry, by som postavila aj Dušana Dušeka s jeho knihou “Pištáčik”.
M. K. Veríte, že spolupráca so slovenskými autormi detskej literatúry, ktorá sa rozvinula, ako sme povedali nedávno (pred dvoma rokmi), bude pokračovať?
A. M. V každom prípade. Teda je to jednou z našich priorít a v našich krátkodobých plánoch, stretávame len niekoľko úskalí v súvislosti s nedávnym obdobím, ktoré nás všetkých potrápilo, ale je to určite v rámci našich plánov. Je to niečo, čo si v každom prípade prajeme, aby pokračovalo.
M.K. Obidve teda netrpezlivo čakáme.
A. M. Áno.
M. K: Aj keď sa v dnešnej dobe niektoré literárne druhy predávajú ťažko, detská kniha, zdá sa, že predstavuje výnimku a má stále relatívne svetlú budúcnosť. Aký, si myslíte, že je jej význam pre rozvíjanie sa detí ako budúcich náležitých čitateľov literatúry pre dospelých?
A. M. Pozrite, nie je potrebné, aby som to povedala ja, tvrdia to všetci odborníci, že kontakt s knihou je tým najdôležitejším pri formovaní budúcich čitateľov. To, že deti čítajú knihy, rodí budúcich dospelých čitateľov. Zároveň to, čo sa mi páči a čo hovorím často, aj keď to znie trochu zvláštne v dnešnej dobe, je, že, ak sa deti čím skôr “nakazia” týmto “mikróbom” čítania, budú ho nosiť v sebe po celý život, a aj keď by sa vyskytli v ich živote nejaké prestávky z rôznych dôvodov, nakoľko sa venujú štúdiu, práci, znovu nájdu túto svoju životnú lásku, zatiaľ čo naopak je oveľa ťažšie, ak niekto nezačal s čítaním v rannom veku, aby ho objavil vo svojom živote neskôr a aby si ho natoľko obľúbil. Takže myslím, že toto je rozhodujúce.
M. K. Veľmi pekne ste to povedali.
A. M. Ďakujem.
M. K. Ukončujúc náš rozhovor by som sa Vás chcela opýtať, ktorá je Vaša obľúbená detská knižka a prečo?
A. M. Teda toto je veľmi ťažká otázka hlavne pre toho, kto sa profesionálne zaoberá detskou literatúrou.
M. K. To si viem predstaviť.
A. M. V rámci nášho rozhovoru, za ktorý Vám veľmi pekne ďakujem, nachádzam príležitosť povedať pár slov o jednej knihe, ktorú považujem za veľmi dôležitú, a ktorej si myslím, že zatiaľ nebol pripísaný význam do tej miery, do akej by si zaslúžila. Ide o knihu “V krajine mamutov” autorky Kira Sinou. Kniha hovorí o prehistórii, staršej dobe kamennej na území Grécka, predstavuje dve deti, ktoré žili pred 35 tisícmi rokmi, keď človek neandertálsky postupuje svoje miesto človeku kromaňonskému, keď na gréckom území žili mamuty, srstnaté nosorožce, bizóny, medvede jaskýň. Takže prečo je pre mňa tak dôležitá táto kniha. Okrem toho, že sa číta príjemne dospelými i deťmi, bola napísaná v roku 1977 a napriek tomu zostáva svieža, toto samo osebe na niečo poukazuje, je nadčasová a ekumenická, hovorí o veciach, ktoré sa týkajú celého ľudstva. Jej autorka bola veľmi odvážna žena, narodila sa v Rusku, prišla do Grécka v detskom veku a zatiaľ čo gréčtina nebola jej materinským jazykom, naučila sa ju tak skvele, že začala čoskoro písať knihy. Tiež mala tú odvahu, že v dobe, nakoľko hovoríme o roku 1977, keď knihy boli prevažne fabulárne alebo sa zmieňovali o starovekom Grécku či o bojovníkoch z obdobia Gréckeho národného povstania alebo boli bližšie k súčasnosti, politické, hovoríme totiž o prvých rokoch po páde diktatúry, sa dotkla témy, ktorej sa iní autori nedotkli, a napísala vedecko-fantastický román, ktorý je zároveň strhujúcim príbehom.
M. K. Veľmi zaujímavé.
A. M. Áno, chcela som sa zmieniť o tejto autorke, pretože si myslím, že jej nebol dostatočne pripísaný význam, napriek tomu, že rozšírila tématiku detskej literatúry v Grécku a zároveň píše veľmi pre deti príjemným spôsobom, bez toho, aby robila zrážky z kvality jazyka a štýlu.
M. K. Pani Moschona, chcela by som sa Vám vrele poďakovať za tento skvelý rozhovor.
A. M. Ja Vám veľmi pekne ďakujem za tento rozhovor, ktorý som si vskutku vychutnala a dúfam, že si ho vychutnajú aj naši poslucháči.
*
Tretí a posledný rozhovor je s básnikom a profesorom novogréckej literatúry na Aténskej univerzite, p. Nasosom Vayenasom.
M. K. (Maria Kozelnicka): Pán Vayenas, pozdravujem Vás.
N. V. (Nasos Vayenas): Aj ja Vás pozdravujem.
M. K. Pri príležitosti vydania výberu básní Kiki Dimuly s názvom “Romantická nezhoda”, ktorá bola vydaná v roku 2019 v slovenskom jazyku českým vydavateľstvom Malvern, by som Vám chcela položiť niekoľko otázok o diele tejto významnej gréckej poetky, ktorá nedávno umrela.
N. V. Dimula je vskutku našou veľkou poetkou, ktorá obohatila našu poéziu.
M. K. Čím podľa Vás prispela do novogréckej poézie?
N. V. Pozrite, poézia Kiki Dimuly prestavuje paradox, je bipolárna. Jej poéziu nikto neponíma bezprostredne. Jej poézia je ťažká. Napriek tomu je Kiki Dimula veľmi obľúbená aj samotnými našimi básnikmi a známa aj mimo okruhu stálych čitateľov poézie. Je obľúbená dokonca v širokom okruhu verejnosti. Nie je to zvláštne? Jej poézia musí tak obsahovať nejaký prvok, ktorý okúzľuje.
M. K. Čo je týmto prvkom?
N. V. Povedal by som, že ide o istú novú “príchuť”, ktorú vniesla do našej poézie, robiac niečo ťažké a zároveň ľahké. Rozšírila obsah poetickej metaforickosti. V tomto si myslím, že sa nachádza jej nóvum. Dimula dokázala pojať do oblasti poetickej metaforickosti okrem obrazov, pretože metafora predstavuje predovšetkým obraz, teda okrem obrazov pojala do nej aj pojmy a myšlienky abstraktné - neznáme, nutnosť, vina, vytrvalosť, nedosiahnuteľné,... - mnohokrát píše tieto slová s veľkým písmenom, akoby chcela podčiarknuť ich význam. Dokázala to aj preto, že, ako ukazujú jej verše, tieto abstraktné myšlienky a pojmy Dimula nemyslí, ale cíti, toto by som povedal, že predstavuje niečo nové v našej básnickej tvorbe. Akoby ich predstavovala ako to, čo má materiálnu podstatu, akoby to bolo niečo konkrétne. Zároveň rozšírila použitie tejto metafory do čo najvyššej možnej miery, do akej to dokáže uniesť jedna báseň. Učinila tak túto metaforu základným prvkom svojho poetického výrazu.
M. K. V skutočnosti, toto predstavuje nóvum. V každom prípade však musela nadviazať aj na istý aspekt gréckej básnickej tradície.
N. V. Nechcel som tým povedať, že metafory s abstraktným významom neexistovali pred tým v našej poézii. Existovali, ale v oveľa menšej miere a ako druhoradý prvok poetickej metaforickosti. Avšak vo veršoch Dimuly sa tento prvok stáva hnacím prvkom jej básnického jazyka. Ak by sme sa pokúsili vystopovať jej básnických predkov, myslím, že sú nimi dvaja. Elytis a Kavafis. S Kavafisom má spoločný prvok prozaickosti poézie, presnejšie prvok irónie, ktorý ako taký obsahuje prozaickosť. Tento prvok funguje spôsobom, že dojíma. S Elytisom ju spája abstraktná metaforickosť. U neho je však táto metafora používaná v oveľa menšej miere a prekrýva ju lyrickosť jeho veršov.
M. K. Ktorú z jej kníh považujete za najlepšiu?
N. V. Je ťažké odpovedať na túto otázku. Vynímajúc jej prvé zbierky, v ktorých sa Dimula snaží sformovať či skôr objaviť svoj básnický hlas, vidíme, že so zbierkou s názvom “Kúsok sveta” zapôsobí svojím nóvom ako aj ustálenosťou svojho poetického jazyka. Povedali by sme, že názov tejto knihy, ak ho porovnáme s názvom prvej zbierky “Erebos”, odkazuje na oblasť, ktorú sa Dimula pokúšala preskúmať pomocou svojich budúcich kníh vlastne až do konca svojej tvorby.
M. K. Pán Vayenas, ďakujem Vám veľmi pekne za tento rozhovor.
Ďakujem aj poslucháčom, pretože tu končí náš cyklus rozhovorov so zameraním sa na slovensko-grécke literárne vzťahy.
Od mikrofónu Vás pozdravuje Maria Styliani Kozelnicka
