Zo slovenskej literatúry som najprv preložila literatúru faktu

Helliana Ianculescu študovala slovenský jazyk a literatúru a český jazyk a literatúru na Fakulte slovanských jazykov v Bukurešti. Pracovala v Rumunskej akadémii. V súčasnosti je na dôchodku, prekladá na voľnej nohe. Zo slovenského jazyka preložila knihy Ladislava Mňačka, Ladislava Balleka, Milana Vároša, Vojtecha Zamarovského, Pavla Rankova, Moniky Kompaníkovej a veľký počet článkov v odborných časopisoch: Romania literara, Kultúrny týždenník, Magazinmul istoric.

V online diskusii Trojica Air sa predstavili Helliana Ianculescu a Etela Farkašová, video nájdete na našom Youtube LIC_online. Podujatie moderoval Dado Nagy. 

Prinášame vám niekoľko odpovedí na otázky Michala Kríža, ktoré vyšli v časopise Štiavnické noviny.

Ako ste sa dostali k prekladom slovenskej literatúry do rumunčiny?

H.I. Vyštudovala som bohemistiku na katedre slovanských jazykov Univerzity v Bukurešti. Keďže mám slovenské korene po svojej maminke, rodenej Benickej, ktorá pochádza z rodiny malých šľachticov, ktorí sa po prvý raz zmieňujú v čase druhej križiackej výpravy v 12. storočí, takisto sa zaoberám slovenskou literatúrou. Prekladať som začala v roku 1977 najprv z českej klasickej literatúry knihy Karla Čapka a Jana Nerudu, pokračovala som s prekladmi kníh Martina Vopěnku, Patrika Ouředníka, Arnošta Lustiga, Evy Lustigovej, Zdenka Mlynářa, Ivony Březinovej, Blanky Bellovej, Petry Horákovej, Václava Havla, Petra Sísa a iných. Onedlho nato som sa začala venovať´ aj slovenskej literatúre, takže prekladám súbežne z obidvoch literatúr, nateraz ide o viac ako 45 kníh. Prekladateľská práca bola a naďalej je prácou, ktorá ma veľmi zaujíma, mám z nej veľkú radosť a to aj napriek tomu, že niekedy čelím istým ťažkostiam z hľadiska jazyka, ale aj z hľadiska plánovania času. Do roku 2017, keď som odišla do dôchodku, som túto prácu vykonávala paralelne so zamestnaním na plný úväzok vo viacerých inštitúciách, vrátane Rumunskej akadémie a Veľvyslanectva ČR v Bukurešti, pričom som väčšinou prekladala počas víkendov, veľakrát na úkor času venovaného vlastnej rodine.

Ktoré diela ste doteraz preložili a aké ohlasy zaznamenali doma v Rumunsku?

H.I. Zo slovenskej literatúry som najprv preložila literatúru faktu: Vojtecha Zamarovského Na počiatku bol Sumer a Milana Vároša Osudy zlatých pokladov, s ktorými som viedla intenzívnu korešpondenciu. Ďalej som preložila Ladislava Mňačka Ako chutí moc, Ladislava Baleka Pomocník, Pavla Rankova Stalo sa prvého septembra alebo inokedy a Moniku Kompaníkovú Piata loď. Zostavila som Antológiu 12 slovenských spisovateľov, ktorá obsahuje poviedky Rudolfa Dobiáša, Pavla Vilikovského, Dušana Dušeka, Dušana Mitanu, Víťa Staviarskeho, Silvestra Lavríka, Pavla Rankova, Ballu, Máriusa Kopcsaya, Tomáša Horvátha, Mareka Vadasa, Petra Krištúfka, Jany Beňovej, Michala Hvoreckého, Ivany Dobrakovovej, Jána Púčeka s predslovom známeho literárneho kritika Vladimíra Petríka.

Pokiaľ ide o propagáciu preložených slovenských kníh, zvyčajne sa ich krst koná počas dvoch bukureštských knižných veľtrhov Gaudeamus a Bookfest. V stánkoch príslušných vydavateľstiev sa knihy predstavujú literárnym kritikom a prekladateľom v rámci debaty, ktorú moderuje šéfredaktor niekedy za účasti samotného autora a veľkého množstva zástupcov médií, TV, publicistov, kultúrnych novín a časopisov a divákov z radov čitateľov. Ďalšou etapou propagácie kníh je ich recenzovanie v spomínaných časopisoch alebo novinách.

Akému prekladu sa venujete počas pobytu TROJICA AIR?

H.I. Prekladám román Scenár spisovateľky Etely Farkašovej, ktorý v roku 2018 získal prestížnu literárnu cenu Anasoft Litera, a tiež viaceré významné ocenenia. Autorka, ktorá je zároveň filozofkou, sa zaoberá témou staroby/starnutia nielen ako individuálnym psychickým problémom, ale aj ako sociálnym problémom. K tejto téme pristupuje z pohľadu manželského páru – literárnej prekladateľky a prírodovedca, ktorí sú v dôchodkovom veku a bilancujú svoj doterajší spoločný život a premýšľajú o  budúcnosti. Ich reflexie a spomienky sú v úzkom vzťahu s hudobnými skladbami, ktoré počas života počúvali pri rôznych príležitostiach a vyvolávajú v nich hlboké emócie. Druhá téma románu je veľmi aktuálna a týka sa odchodu mladých intelektuálov do cudziny. Odchádzajú za lepšími platmi a pracovnými podmienkami, len zriedka alebo vôbec sa vracajú domov, čím spôsobujú veľkú traumu starnúcim rodičom, ktorí sú na jednej strane hrdí a radi, že sa ich deťom darí, ale na druhej strane v tichosti trpia. Všeobecne však odchod mladých ľudí do cudziny poškodzuje aj spoločnosť, ktorá stráca kvalifikovanú pracovnú silu, do ktorej vložila vysokoškolské vedomosti a znalosti. Román bol preložený takmer do všetkých stredoeurópskych krajín, ako aj do arabčiny a hindi. Krst rumunského vydania sa bude konať počas jesenného knižného veľtrhu Bookfest v Bukurešti v druhej polovici novembra.

Na prekladateľskej rezidencii v Banskej Štiavnici ste po prvýkrát? Ako na vás pôsobí mesto a aké sú podmienky na prácu, ktoré vytvára TROJICA AIR?

H.I. Na prekladateľskej rezidencii Trojica Air som po prvý raz. Mala som sa jej zúčastniť už v minulom roku, no z osobných dôvodov som ju odložila na tento rok a s láskavou podporou vtedajšej koordinátorky z Literárneho informačného centra v Bratislave sa mi ju podarilo zrealizovať. Pracujem v ideálnych podmienkach v byte umiestnenom v budove Rubigall v centre mesta. Mesto, v ktorom som tiež po prvý raz, ma okúzlilo svojimi strmými, úzkymi uličkami, upravenými palácmi bývalých rodín zámožných baníkov a zrekonštruovanými historickými pamiatkami. Obdivujem pozornosť a starostlivosť, ktoré miestne úrady s finančnou podporou Ministerstva kultúry venujú uchovávaniu historickej atmosféry mesta a organizovaniu jedinečných kultúrnych podujatí, ktoré sa, ako som čítala, konajú počas celého roku.

Rada by som sa poďakovala zástupcom Literárneho informačného centra v Bratislave, ktorí mi v spolupráci s Mestom Banská Štiavnica umožnili prekladať v ideálnych podmienkach v Banskej Štiavnici, v pôvabnom mestečku s unikátnou históriou, a tiež ďakujem za možnosť stretnúť sa online a rozprávať sa so spisovateľkou Etelou Farkašovou.

Literárne informačné centrum a Mesto Banská Štiavnica ponúkajú každý rok jedenásť rezidenčných pobytov v dĺžke jedného mesiaca prekladateľom a prekladateľkám slovenskej literatúry do cudzích jazykov TROJICA AIR. Aj v roku 2022 bol projekt TROJICA AIR podporený finančným príspevkom z Fondu LITA. Autorkou grafickej koncepcie je Kristína Soboň, autormi loga Trojica Air Palo a Janka Bálik.