Zo sveta kníh

Národ nad morom

O Kašuboch sa toho u nás veľa nevie. Údaje o počte príslušníkov tohto etnika kolíšu od 10 tisíc do 300 tisíc. Kašubovia žijú v roztrúsených enklávach vo východnej časti poľského pobrežia Baltského mora a priľahlom vnútrozemí medzi mestami Slupsk a Gdansk. Oblasť posiata hustou sieťou jazier sa nazýva Kašubské Švajčiarsko a je súčasťou viacerých národných parkov. Pôvodní Kašubovia sa zaoberali predovšetkým poľnohospodárstvom a lovom rýb. Hlavnými centrami kašubského osídlenia sú mestá Puck, Tczew, Wejherovo a Kartuzy, v každom z nich sa nachádza aj kašubské múzeum s odlišnými krojmi a predmetmi dennej potreby. Kašubovia majú svoj vlastný jazyk, gramatiku, slovník, legendy, komiksy, básne, prózy. V Poľsku vyšlo od 60. rokov 20. storočia zhruba pätnásť antológií kašubskej literatúry a dokonca i román Život a dobrodružstvá Rémusa od Alexandra Majkowského, ktorý vznikol v 30. rokoch predchádzajúceho storočia a je svojráznou umeleckou encyklopédiou kraja Kašubov. Dielo bolo preložené do poľštiny. Ku svojim kašubským koreňom po matkiných predkoch sa hlási aj známy nemecký spisovateľ a držiteľ Nobelovej ceny Günther Grass.

–mf–

Dvojportrét Claudelovcov

Kniha autorky Dominique Bona Camille et Paul (Camille a Paul), ktorá prvýkrát zaznamenáva spoločný životopis významných umeleckých osobností, súrodencov Claudelovcov, bola tento rok ovenčená až dvoma cenami – cenou za stvárnenie literárnej postavy Prix Figaro Madame a Veľkou cenou čitateliek časopisu Elle za literatúru faktu. Autorka sleduje spoločné detstvo Camilly a Paula na vidieku neďaleko Champagne. Už vtedy sa u nich výrazne prejavoval umelecký talent, u brata náklonnosť k slovu a u sestry k modelovaniu z hliny. Ich vzájomné silné puto sa nenaruší, ani keď sa ich životné cesty rozídu. Camille odchádza do Paríža, kde sa stretáva s Rodinom, o dvadsaťštyri rokov starším a už vtedy uznávaným sochárom, ktorému obetuje svoj talent a lásku. Jej vášeň sa však zmení na ničivú posadnutosť. Paul už ako známy spisovateľ, konzul a neskôr veľvyslanec Francúzska len zďaleka – z Brazílie, Číny a Japonska sleduje sestrin nešťastný osud, ktorý celých 30 rokov prežíva v psychiatrickej liečebni.

Marie-Victoire Nantet-Claudel, dedička zámku v Brangues (v kraji Dauphiné), ktorý Paul Claudel kúpil roku 1927, v ňom usporiadala v júni tohto roku stretnutie odborníkov na Claudelovo dielo. V tejto rozsiahlej stavbe s 30 miestnosťami mohli obdivovať nielen jeho písací stôl, ale zaoberali sa prepojením jeho dramatickej tvorby a poézie.

Kamene lásky

Francúzska režisérka a herečka Nicole Garcia získala autorské práva na román talianskej autorky Mileny Agusovej Mal di pietre (Obličkové kamene), aby podľa neho nakrútila celovečerný film, ktorý by sa mal dosať do kín roku 2009. V Taliansku vyšiel autorkin druhý román vlani v septembri, okamžite sa stal bestsellerom, od januára je preložený aj do francúzštiny (v tomto preklade sa predalo 80 tisíc výtlačkov). Milena Agusová žije na Sardínii, kde sa odohráva aj príbeh jej románu z obdobia druhej svetovej vojny, rozpráva ho vnučka o svojej starej mame. Hlavná hrdinka je slobodná tridsiatnička, na sardínske pomery veľmi stará dievka, ktorá napokon podľahne tlaku okolia a rodiny a vydá sa z rozumu za jedného z nápadníkov. Keď jej lekár objaví močové kamene, manžel to pokladá za dobrú výhovorku, prečo je ich manželstvo bezdetné. Lenže nie navždy, veď rozprávačkou príbehu je hrdinkina vnučka. Až po desaťročiach jej stará mama vyzradí svoje tajomstvo. V sanatóriu, kde sa liečila z ,,kameňov“, sa zoznámila s vojnovým invalidom a prežila lásku, o akej snívala ešte pred svadbou.

Rufin veľvyslancom

Populárny francúzsky prozaik Jean-Christophe Rufin (1952), ktorému aj v slovenskom preklade vyšiel jeho historický román Vyslanec Jeho veličenstva (Slovenský spisovateľ 1999), nositeľ Goncourtovej ceny za rok 2001 za román Rouge Brésil (Červená Brazília), sa stal veľvyslancom Francúzskej republiky v Senegale. J.-Ch. Rufin je pôvodným povolaním lekár, celých dvadsať rokov pôsobil v medzinárodnej organizácii Lekári bez hraníc a v rozličných humanitárnych organizáciách.

– báb–