Vyhľadávanie
V nedeľu 11. 1. 2009 o 6:25 zomrel v bratislavskej Fakultnej nemocnici v Bratislave – Staré Mesto jeden z najvýznamnejších slovenských básnikov Milan Rúfus.
Narodil sa 10. decembra 1928 v Závažnej Porube. V rokoch 1948 – 1952 študoval slovenčinu a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po skončení štúdia zostal na Filozofickej fakulte, kde pôsobil ako asistent, neskôr docent dejín českej literatúry 19. a 20. storočia až do odchodu do dôchodku. Medzitým (1971 – 1972) pôsobil na Instituto Universitario v Neapole, kde prednášal slovenský jazyk a literatúru. Žil a tvoril v Bratislave.
Preklady knižných výberov z jeho poézie vyšli v jazykoch: maďarčina (1974, 2006), poľština (1977, 1995), gruzínčina (1983), bieloruština (1983), čeština (1984, 1986), litovčina (1987), srbčina (1990), ukrajinčina (1991), taliančina (1992), španielčina (1997, 2003), bulharčina (1998), nemčina (1998), ruština (2000), francúzština (2001), macedónčina (2001), rumunčina (2002, 2007), nórčina (2002), fínčina (2005), angličtina (2006, 2008), slovinčina (2006) a čínština (2008). Za svoju tvorbu bol ocenený významnými cenami a radmi: Cena Zväzu čsl. spisovateľov (1969), Štátna cena K. Gottwalda (1970), Cena ZSS (1976), Národná cena SSR (1983), Rad T. G. Masaryka II. triedy (1991), Rad Ľ. Štúra I. triedy (1994), Cena J. C. Hronského (2006), Cena J. Hollého za prekladateľské dielo (1997), Hlavná cena festivalu poézie v Struge (Macedónsko, 2001), trikrát výročná Cena VÚB a viacero vydavateľských cien; dva tituly doctor honoris causa (1992, 1998), Cena Tatra banky (2000), Cena za poéziu Crane Summit 2008. Od roku 1991 bol každoročne navrhovaný na Nobelovu cenu za literatúru.
Posledným ocenením celoživotného vkladu Milana Rúfusa do národnej literatúry a kultúry bol Pribinov kríž I. triedy, udelený prezidentom republiky Ivanom Gašparovičom v januári 2009.
Milan Rúfus
Prosba k básni
Ten, čo ti slúžil, ostarel.
Ale ty ostaň mladá.
A hovor ľuďom bez bázne,
čo máš i nemáš rada.
Veď nemiluješ iba to,
čo Bytiu stojí v ceste.
Čo odmieta niesť bremeno
tam, kde ty prosíš: neste!
A nemáš rada iba to,
čo ohrozuje krásu.
On ostarel už.
Ale ty
chráň sviežosť svojho hlasu.
Potrvaj.
Zem je primalá
a svet sa po nej valí.
Keby si aj ty zlyhala,
čo už by sme tu mali?
