Vyhľadávanie
 |
Odišiel od nás rehoľný brat, profesor don Štefana Sandtner (30. 4. 1916 – 13. 8. 2006), SBD, slovenský básnik, predstaviteľ katolíckej moderny, šíriteľ viery a duchovného slova.
Odchádzajú nám svedkovia prenasledovania katolíckej viery, ktorí na vlastnej koži zacítili krutosť komunistických žalárov, časť života strávili za mrežami, no aj tak službu Bohu a službu duchovnej poézii pokladal za svoj životný údel a poslanie.
Odišiel od nás predstaviteľ básnickej generácie, ktorá za svoje náboženské presvedčenie musela trpieť v komunistických žalároch a pre nepriazeň spoločensko-politických pomerov sa jeho pozoruhodné básnické dielo dostalo na verejnosť oneskorene. Na svojej ceste za čitateľom muselo dielo Š. Sandtnera prekonať množstvo prekážok, no napriek tomu sa stalo svedectvom o básnikovej sile ducha, pevnej viere, a navzdory krutým životným skúškam je plné jasu a oslavy života. Ako absolvent teológie na pápežskej Gregoriánskej univerzite v Ríme pôsobil po návrate na Slovensko vo viacerých saleziánskych formačných domoch, až kým nebol počas barbarskej noci v apríli 1950 uväznený a nespravodlivo odsúdený na pätnásť rokov ťažkého žalára. Aj v krutých podmienkach väzenského života dokázal žiť duchom a vierou, a práve tam sa rodili jeho básne-modlitby, ktoré si ukladal do pamäti, aby ich raz mohol vydať v knihe Žalár môj žaltár. Jeho ďalšie básnické zbierky S básňou je krajší deň, Všetky žiarivé hviezdy, Kytica Dominika Savia či Vtáčia symfónia sú svedectvom o jeho láske a obdive k prostým veciam každodenného života. V zbierke Tie šaštínske zvony vzdal hold nielen šaštínskej mariánskej svätyni, ale i všetkým „sedembolestným“ slovenským matkám. Symbolická a pre jeho duchovný i náboženský život príznačná je i jeho posledná vydaná básnická zbierka Kňaz naveky.
Anton Baláž, Anna Šikulová
