Vyhľadávanie
Vo veku nedožitých 80. rokov zomrel dňa 14. apríla 2004 v Bratislave spisovateľ, esejista, jazykovedec PhDr. Anton Habovštiak, CSc.
Narodil sa 22. septembra 1924 v Krivej, vyštudoval slovenčinu a francúzštinu na FF UK v Bratislave. Celý život zasvätil vedeckej práci v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra - predovšetkým výskumu slovenských nárečí. Venoval sa aj otázkam spisovného jazyka, štylistike, onomastike, ale aj umeleckej literárnej tvorbe a literatúre faktu. K jeho najvýznamnejším jazykovedným dielam patria: Atlas slovenského jazyka, Slovanský jazykový atlas, Celokarpatský dialektologický atlas aj rozpracovaný Slovník slovenských nárečí, na ktorom spolupracoval. Okrem rozsiahleho vedeckého diela vydal aj dvadsať titulov rozprávkových a kníh povestí. Je autorom esejí, noviel a románov pre mládež - napríklad ságy Plátennícka pieseň (1985) a Plátennícka pieseň a jej finále (1999). Vo svojom podaní ľudovej slovesnosti vychádzal predovšetkým z dialektologických výskumov. Významná je aj jeho aktivita posledných rokov - zozbieral svedectvá o živote svojej rodáčky z Krivej - rehoľnej sestry Zdenky (tri knižné publikácie, napr. Za mrakmi je moje milované Slnko: Sestra Zdenka - obeť lásky i násilia, 1996), ktorú pápež Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslavenú počas jeho návštevy Slovenska v roku 2003. Anton Habovštiak s manželkou Katarínou v rokoch 1995 - 1998 pripravovali scénáre pre televízny seriál Malé biblické príbehy pre Slovenskú televíziu. Dňa 18. februára 2004 Anton Habovštiak prevzal ocenenie Fra Angelika od Rady Konferencie biskupov Slovenska za prínos kresťanských hodnôt do umenia.
V roku 2003 vydala Matica slovenská autobiografickú monografiu Antona Habovštiaka s názvom Túžba po poznaní. Okrem biografie a osobných spomienok obsahuje bibliografiu autora.
Manželka Katarína - tiež jazykovedkyňa - mu stála po boku nielen v osobnej životnej púti, ale bola aj oponentkou a posudzovateľkou jeho vedeckého a literárneho diela.
V rámci dialektologických terénnych výskumov som venoval pozornosť aj ľudovej slovesnosti, najmä rozprávkam a povestiam. Získané motívy som potom literárne spracoval a publikoval. Ich čitatelia mi neraz adresovali otázku, ako vraj súvisí vedecké poznávanie s fenoménom fantázie, čo tak veľmi charakterizuje slovesný útvar, akým je rozprávka. Pri odpovediach na ňu som si vypomáhal myšlienkou, ktorú raz jednoducho, a predsa presvedčivo vyslovil veľký fyzik Albert Einstein:
"Nie je vždy isté, čo je viac, či sila fantázie, alebo sila faktov."
