Zomrel Štefan Žáry

 

Správa o úmrtí Štefana Žáryho, básnika, spisovateľa, prekladateľa a istý čas súputnika životom Hany Ponickej, prišla len deň pred jej poslednou rozlúčkou. Štefan Žáry zomrel v Bratislave dňa 25. augusta 2007.

 

Narodil sa 12. 12. 1918 v Ponikách, v rodine učiteľa. V rokoch 1938 – 1942 študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave slovenčinu a nemčinu. Roku 1942 nastúpil na vojenskú službu, roku 1944 sa dostal s vojenskou jednotkou do Talianska, kde redigoval vojenský časopis a vydal jednu zbierku básní. Po roku 1945 bol redaktorom Národnej obrody, v rokoch 1948 – 1950 pôsobil v Taliansku ako spravodajca Československej tlačovej kancelárie. Po návrate do Bratislavy pracoval na Zväze slovenských spisovateľov, neskôr sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ (1950 – 1952). V rokoch 1952 – 1966 bol jeho šéfredaktorom, v rokoch 1967 – 1970 riaditeľom. Po začiatku tzv. normalizácie musel z tohto postu odísť. Od roku 1970 sa venoval výlučne literatúre.

 

Bol prvým manželom Hany Ponickej. Vyše štyridsať rokov prežil v druhom manželstve s významnou prekladateľkou a redaktorkou Magdou Žáryovou a navzájom si boli oporou.

Jeho literárne dielo je rozsiahle. Písal prózu, poéziu, esej, drámu, knižky pre deti a prekladal poéziu z románskych jazykov. Vydal 29 básnických zbierok (prvú – Srdcia na mozaike – v roku 1938, poslednú – s názvom Orchidea nostalgis v roku 2004), 14 prozaických kníh pre dospelých (poslednou z roku 2004 je Bratislavský chodec, literárna prechádzka dejinami a dejiskami slovenského nadrealizmu, kaviarňami a krčmičkami, kde sa stretávali jeho protagonisti, diskutovali a písali automatické texty, manifestačné vyhlásenia a redigovali zborníky), 8 kníh pre deti, veršovanú drámu, eseje. Jeho tvorba sa košato vyvíjala, autora najčastejšie charakterizujú ako nadrealistu podľa silného vplyvu francúzskeho surrealizumu. Poéziou oslavoval život, ale aj smútil a vypísal sa z autentických vojnových hrôz. V esejach sa vracal k stretnutiam s ľuďmi a miestami, ktoré tvorili kolorit doby a boli súčasťou tvorivých napätí, a boli omnoho viac než len nostalgiou po zažitom. V LIC mu bolo venované jedno z posledných čísel Slovak Literary Review.

Pri tejto smutnej príležitosti literárny kritik Jozef Bžoch konštatuje: „Odchádza ním celá jedna epocha, lebo vo svojom obsiahlom diele básnickom i prozaickom sústredil všetky umelecké tendencie druhej polovice predošlého storočia.“

Pohreb Štefana Žáryho bude v utorok 4. 9. 2007 o 12.00 hod. v bratislavskom krematóriu.

(suba)