Vyhľadávanie
Vo veku 85 rokov zomrela dňa 21. augusta 2007 spisovateľka Hana Ponická. Skonala v nemocnici v Banskej Bystrici - akoby symbolicky v deň 39. výročia augustových udalostí. Veď do jej tvorivých i životných osudov hlboko zasiahla politika, komunistický režim, ktorý jej na dlhé obdobie znemožnil na Slovensku publikovať literárne diela, a bola i osobne prenasledovaná.
Narodila sa 15. júla 1922 v obci Halič pri Lučenci. Zmaturovala v roku 1940 na dievčenskom gymnáziu v Bratislave. V lete roku 1944 prežila pohnuté časy vypuknutia aj potlačenia Povstania (v tom čase práve študovala medicínu). V rokoch 1948 – 1950 žila v Ríme, kde pôsobil jej manžel Štefan Žáry. Neskôr bola v Bratislave redaktorkou, v rokoch 1954 – 1977 pôsobila v slobodnom povolaní ako spisovateľka, prekladateľka a publicistka. V roku 1956 bola prijatá za členku slovenskej sekcie Zväzu československých spisovateľov. V roku 1956 sa zúčastnila na zjazde českých a slovenských spisovateľov v Prahe, kde podporila Seiferta a Tatarku, ktorí vystúpili s požiadavkami na väčšiu slobodu umeleckej tvorby a s kritikou pomerov v súvislosti s nedávnymi politickými procesmi. V roku 1977 protestovala v diskusnom príspevku pripravenom na 3. zjazd slovenských spisovateľov proti útokom na Chartu 77 a proti iným represáliám novej kampane v novinách. Za príspevok proti praktikám komunistickej moci bola vylúčená zo zväzu, zastavili jej aj 2. diel knihy o Štoplíkovi v martinskej tlačiarni. Presťahovala sa do dediny Lukavica, kde bola v rokoch 1977 – 1989 ako disidentka sústavne sledovaná a nesmela publikovať. Nadviazala kontakty s českými prenasledovanými spisovateľmi a publikovala fejtóny v samizdatovej pražskej edícii Petlice; spolupracovala aj so zahraničnou rozhlasovou stanicou Slobodná Európa, kde ako jej posledné príspevky odvysielali seriál s názvom Od začiatku až do konca (o M. R. Štefánikovi). Za odpor proti praktikám komunistického režimu bola napokon v septembri 1989 postavená pred súd spoločne s M. Kusým, J. Čarnogurským, V. Maňákom a A. Seleckým. V novembri 1989 boli všetci štyria postupne oslobodení. Po roku 1989 jej vyšiel druhý diel knihy o Štoplíkovi (zastavenej v tlači r. 1977) aj nové vydania ďalších jej kníh a prekladov.
V tvorbe pre deti debutovala zbierkou rozprávok Slávikove husličky. Nasledovali knižky Medvedí rok a príbehy zo života svojráznej postavičky Štoplíka, ktoré vyšli v dvoch dieloch. Napísala prózy pre dospelých Hory (1939), Halúzky (1955), Ábelovský dom (1959), Prísť odísť (1964), Bosými nohami (1968), Lukavické zápisky - samizdatové vydania: Petlice (1985), Sixty Eight Publishers, Toronto (1989), Atlantis, Brno (1992), Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov (2004). Na námet jej prózy bol nakrútený film Vínna réva (scenár a réžia Ľ. Filan). Jej publicistická tvorba rôznych žánrov (z rokov 1938 --1977 a po roku 1989) je rozptýlená po časopisoch. Po roku 1989 pribudli fejtóny a iné publicistické žánre - publikované predtým tajne ako samizdaty. Hana Ponická prekladala z francúzštiny, nemčiny, maďarčiny a taliančiny.
Pohreb Hany Ponickej sa bude konať
v nedeľu 26. augusta o 15. hodine
na cintoríne v rodnej Haliči pri Lučenci.
(suba)
