Priatelia Jaroslavy Blažkovej nám poslali mail, že jej syn Andrej im oznámil, že dnes popoludní jeho matka zomrela. K smutnej správe ešte doplnili spomienku: „Naposledy som sa Jarinkou zhovárala pred niekoľkými dňami,  sťažovala sa na bolesti v kĺboch a na opakovaný zápal priedušiek. Dnes ráno som si spomenula na to, ako si chránila oči, aby mohla prečítať všetky krásne knižky vo svojej knižnici, a ako si priala mať ešte nejaký ten čas navyše, aby mohla počúvať všetky Mendelssohnove skladby a dopísať spomienky na detstvo… Hlboko smútila za mladším synom Markom a dnes jej zlyhalo srdce.“  

Významná predstaviteľka modernej slovenskej prózy a autorka kníh pre deti už vo svojom knižnom debute Nylonový mesiac (1961) prejavila slobodomilovnosť a nekonformný prístup k literatúre. Vďaka výraznému talentu a nezlomnosti vôle sa Jaroslava Blažková vrátila v roku 2003 do súčasnej slovenskej literatúry zo svojho „náhradného života“, ako sama označila svoj život v emigrácii po roku 1968. Napriek ťažkým životným skúškam, ako aj „strate jazyka“ v cudzom prostredí, nezanevrela na slovenskú literatúru ani na tvorbu. S obdivuhodným espritom sa prihovára detským aj dospelým čitateľom na Slovensku prostredníctvom svojich hrdinov či formou listov v knižkách, ktoré v novom miléniu vydávali Kveta Dašková vo vydavateľstve Q 111 či „jej Jany“ – Juráňová a Cviková vo vydavateľstve Aspekt. O tom, že našla ocenenie v slovenskom prostredí, svedčí, že za svoju epištolárnu knihu Happyendy (Aspekt 2005) získala ako finalistka Anasoft Litera Cenu čitateľov SME a druhýkrát sa dostala medzi finalistov tejto literárnej súťaže roku 2014 svojimi spomienkami To decko je blázon (Zo spomienok rozmaznanej dcérušky) z vydavateľstva Q 111.