Vyhľadávanie
Slovenský literárny klub v Prahe začal vydávať nový literárny dvojjazyčný štvrťročník Zrcadlení/Zrkadlenie. Prvé číslo graficky nápaditého časopisu vyšlo práve na začiatku Mesiaca česko-slovenskej kultúrnej vzájomnosti.
Čo teda konkrétne prináša prvé číslo tohto „zrkadlového“ časopisu? Úvodný blok príspevkov pod názvom Osudy literatúry pri zjednocovaní Európy prináša názory popredných stredoeurópskych tvorcov (Peter Zajac, Ivan Klíma, Ivan Binar, Ladislav Ballek a i.), ktoré odzneli na rovnomennej konferencii v Prahe. Pohľad na literárny exil pred rokom 1989 nájde čitateľ v zaujímavom článku Dr. Imricha Kružliaka, ktorý zdôrazňuje, že „myslenie a činy exulantov patria tiež do dejín národa“. Peter Juščák publikuje v čísle svoj pohľad na konferenciu o „košickom Franzovi Kafkovi“, spisovateľovi Šandorovi Máraiovi. Autormi ďalších informatívne ladených textov sú G. Murín, V. Skalský, M. Giboda, I. O. Štampach. Medailónik k osemdesiatke významného slovenského prozaika Ladislava Ťažkého pripravil Pavol Janík. Faktografický blok čísla uzatvára zaujímavý pohľad českej slovakistky Zdenky Sojkovej na osudy jej knihy o Ľudovítovi Štúrovi Skvitne ešte život. Nový literárny časopis má nadtitulok Česko-slovenská revue a jeho prvé číslo má 200 strán, takže aj svojím rozsahom evokuje periodikum, ktoré môže mať nezanedbateľnú „váhu“ pri pokračovaní (či skôr znovuoživení) donedávna intenzívnych kontaktov oboch našich literatúr. O trvalých, stáročiami sa vinúcich vzťahoch týchto kultúr v úvodnom vstupe čísla Oľga Feldeková, predsedníčka Slovenského literárneho klubu v ČR, napísala: „Nikdy, s nijakou inou kultúrou nemala slovenská kultúra krajší vzťah ako s českou. A to isté platí aj naopak... Tento pekný vzťah českej a slovenskej kultúry sa napĺňal a napĺňa bez ohľadu na to, aký druh štátnosti ho rámcoval a rámcuje. Teda rovnako pred vznikom spoločnej štátnosti, ako aj po jej zániku tu vždy bolo aj bude to magické zrkadlenie – zrcadlení.“ Tým vlastne slovenská prozaička naznačila aj zameranie a poslanie nového časopisu. Výkonný redaktor Vladimír Skalský zasa vo svojom vstupnom texte hovorí, že časopis, ktorý vznikol v okruhu silnej komunity slovenských autorov v ČR, má ambíciu nadviazať na „na úplne výnimočnú tradíciu slovenskej literárnej tvorby v Čechách“, historicky reprezentovanú takými menami ako Ivan Krasko, Rudolf Fabry, Ján Smrek či Laco Novomeský, ale „nemá byť obmedzený len na pokračovanie vo fenoméne slovenskej literatúry v ČR, hoci je to veľmi dôležitý aspekt vydavateľského zámeru, ale, naopak, na všetky hľadiská vzájomného dialógu českej a slovenskej literatúry“.
Literárny blok časopisu prináša niekoľko poviedok už z ôsmeho ročníka súťaže Poviedka, ktorú organizuje vydavateľstvo L.C.A. Levice. V rubrike postrehy čitateľ nájde dva príspevky Antona Hykischa: Všetko je inak a Zločin a my. V rubrike Slovenský fejtón v ČR sa zasa predstavujú Oľga Feldeková, N. Vokušová, Nataša Tanská, G. Novomeský, Marián Vanek a Vladimír Kavčiak. Pod názvom Z pamětí napřeskáčku uverejňuje časopis kapitolu z knihy Emila Charousa Vsadil jsem na slovenskou literaturu. Sú tu aj texty Ľubomíra Feldeka, Lubomíra Machalu, Vincenta Šabíka a ďalších slovenských a českých tvorcov. Celé číslo je ilustrované originálnymi humornými kolážami Miroslava Huptycha a kresbami Mariána Vaneka. Vznikol tak pozoruhodne vyvážený časopisecký celok. Hodnotný a inšpiratívny obsah a kvalitná grafická podoba časopisu Zrkadlenie/Zrcadlení už vydaním tohto prvého čísla znamená obohatenie slovensko-českej literárnej produkcie.
