,,... stráca význam a zmysel akékoľvek normálne ľudské slovo, v ktorom sa skrýva nekonečne veľa slov. Slovo žije, akoby nebolo, stráca obsah i autoritu, závažnosť aj záväznosť. Ľudská reč prestáva svedčiť, živorí bez ozveny v bezcharakternej dobe. Slovo zvápenatelo v mediálnej a politickej fráze a stalo sa titulom na chrbte prázdnej väzby, ktorá je falošným úkrytom bankových šekov. Sériové produkty básnického a prozaického priemyslu a „šoubiznisu“ sú len pragmatickými prostriedkami denného úžitku ako toaletný papier. Kniha je tovar a celé spisovateľovo úsilie zbytočné a márne.“

Ivan Kadlečík, Sme 12. mája 2008