Zrkadlíme

,,Za preklad umeleckej prózy, neveršovanej drámy či esejí stále dostávame almužnu, a čo je najhoršie, neberie sa ohľad ani na myšlienkovú a estetickú náročnosť originálu, ani na vzdialenosť cieľového jazyka od východiskového, ani na prekladateľov výkon a renomé. Trh je malý, náklady nekomerčnej literatúry sú nízke, knižnice nemajú na nákup kníh peniaze. Navyše nám konkurujú české preklady. ...umelecký prekladateľ zostáva najčastejšie v anonymite, akoby vôbec neexistoval. Dokonca aj keď prekladateľa ocenia, zverejní sa informácia, že nie konkrétny človek, ale kniha dostala cenu za preklad. Umelecké slovo, ba slovo ako také nemá podľa mňa na Slovensku nijakú váhu.“

Michaela Jurovská, SME 9. marca 2005