Voňavá záhrada šejka Nefzaouiho nie je príručkou na pestovanie kvetov, akoby sa z názvu dalo usudzovať. Ide o príručku erotiky zo 16. storočia, ktorá je v anglickom preklade Richarda Burtona z roku 1886 známa pod názvom The Perfumed Garden of the Sheikh Nefzaoui: A Manual of Arabian Erotology. Toto dielo bolo inšpiráciou aj pre spisovateľku Robin Schoneovú, kráľovnú erotických romancí. V knihe Učiteľ lásky (Ikar 2012, preklad Mária Klenková), situovanej do viktoriánskeho Anglicka, sa práve prostredníctvom nej zoznamuje tridsaťtriročná Elizabeth Petrová s dovtedy nepoznaným svetom erotiky. Vážená, cnostná a úctyhodná manželka ministra financií a dcéra britského predsedu vlády doteraz „potláčala svoje telesné potreby v presvedčení, že manželské šťastie spočíva v rodine, nie v telesnosti“. Pomocou učebnice erotiky a jej majiteľa lorda Safyra, majúceho povesť veľkého milovníka, sa chce Elizabeth priučiť tajom lásky a dať svojmu manželstvu nový zmysel. Postupne zisťuje, že telo nie je objektom hanby, že po telesnom pôžitku netúžia len pobehlice, že môže svoju sexualitu prijať bez pocitu viny… Jej pokus o zblíženie s manželom sa však skončí fraškou – odmietne ju a urazí. Elizabeth sa preto rozhodne podať žiadosť o rozvod. No dobová zákonná úprava manželstva poskytovala jednostranné právomoci – prikláňala sa na stranu muža. Ak by sa preukázalo, že má milenku, súd by im nanajvýš oddelil spálne. Ak by však bola nevera dokázaná jej a svoju obhajobu by postavila aj na fakte, že sa s ňou manžel odmieta fyzicky zblížiť, „súd dospeje k záveru, že je nymfomanka, narušená osoba, ktorá potrebuje lekársku pomoc“. Doba totiž stavala oproti sebe len dva extrémy – sexuálne maniakálnu ženu a cudnú ženu, ktorej jedinou vášňou je rodina a starostlivosť o teplo rodinného krbu…
