...je pomenovanie, ktoré si od čitateľov vyslúžil novinár, publicista a ces-
tovateľ Egon Erwin Kisch (1885 – 1948). Do histórie žurnalistiky sa zapísal
ako autor pútavých reportáží z exkluzívnych miest (Čína, USA, Mexiko
atď.), no napísal aj knihy zo života Pražanov. Roku 1962 zomrela Kischova
manželka Gisela a o niekoľko desaťročí sa verejnosť z jej testamentu do-
zvedela, že Kisch si želal, aby sa peniaze z honorárov za jeho vydané knihy
použili na podporu mladých českých a slovenských autorov. Postupne
dozrievala myšlienka na splnenie tohto želania. Zrodilo sa udeľovanie
Ceny E. E. Kischa ako výsledok spolupráce a dobrých vzťahov medzi
českými a slovenskými spisovateľmi združenými v novovzniknutých
kluboch autorov literatúry faktu. Autorom myšlienky založenia českého
Klubu autorov literatúry faktu (KALF) bol Vladimír Ivanov. Medzi ďalších
zakladateľov KALF-u patril aj Oldřich Klobas, ktorý moment vzniku klubu
zachytil esejisticky: „Počkajte, počkajte... niečo mi zišlo na um – ozval sa
Ivanov a bolo vidno, že o čomsi premýšľa... Čo keby sme vytvorili akúsi
základňu literatúry faktu?... Literatúra faktu je nový žáner, je treba určiť
hranice, kritériá...“ Jozef Leikert o tejto téme napísal: „Patril som medzi
hlavných iniciátorov kreovania Ceny E. E. Kischa... Sympatické je, že
do rozdelenia Československa bola táto cena posledná federálna a aj po
roku 1993, keď už existovali dva rovnocenné štáty, zostala spoločnou
cenou a každoročne je udeľovaná českým i slovenským spisovateľom
literatúry faktu.“ Získala status medzinárodnej ceny. Slovenskí autori
sa dostali pod krídla Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska ako
jej samostatná súčasť pod názvom Klub spisovateľov literatúry faktu.
Predsedom klubu sa stal Jozef Leikert. Roku 1998 vyšiel v Prahe Slovník
Klubu autorů lieratury faktu, v ktorom sú encyklopedické heslá českých
i slovenských tvorcov. V tom čase mal slovenský klub takmer päťdesiat
členov a ich počet postupne narastal. A starol. Problém vysokého veku
členov klubu je aktuálny až doteraz, lebo písať literatúru o faktoch si
vyžaduje zanietených a skúsených autorov.
Česká a slovenská porota udeľuje Kischovu cenu za najlepšie dielo
vydané v uplynulom roku. Spočiatku sa obe poroty stretli v Brne, kde po-
sudzovali návrhy na udelenie cien a napokon ich aj odsúhlasili. Slovenská
časť poroty posudzuje zvyčajne okolo šesťdesiat knižných titulov ročne.
Časom sa upustilo od spoločného zasadania porôt v Brne i od miesta
udeľovania cien v Slavkove. Ceny (dve hlavné a niekoľko „vedľajších“
podľa kvality produkcie) sa odovzdávali aj v Bratislave, Budmericiach či
Prahe. V súčasnosti našli organizátori dôstojné miesto na odovzdávanie.
Je to v meste Letohrad (rodisko spisovateľa Petra Jilemnického) ležiace
v severovýchodných Čechách. Letohradčania premenili každoročné
spoluorganizovanie stretnutia autorov literatúry faktu do prívlastku:
Letohrad – hlavné mesto českej a slovenskej literatúry faktu. Laureátmi
hlavnej Ceny E. E. Kischa sa stali viacerí významní slovenskí spisovatelia,
ktorí svojou tvorbou prispeli k rozkvetu tohto mimoriadne dynamického
žánru literatúry.
