Monografia sa zaoberá podstatou a vývojom akademického sveta v západnom civilizačnom okruhu od jeho vzniku v antickom Grécku až na prah súčasnosti (po rok 1945). Autor vysvetľuje ideu akadémie a ideu univerzity z historického, kultúrneho a filozofického hľadiska. Výsledkom jeho analýz je poznanie, že jadrom akademického sveta je intelektuálna tvorivosť, teda tvorba poznania a vzdelania, myšlienok a hodnôt. Napriek všetkým premenám a peripetiám dejín, toto intelektuálne jadro zabezpečovalo životaschopnosť a spoločenský význam akademických inštitúcií v každej dobe. Samostatná kapitola je venovaná vývoju domáceho akademického sveta od veľkomoravského učilišťa po vznik Slovenskej akadémie vied a umení v 20. storočí.