Dalimír Hajko sa tvorbe Jána Šimonoviča (1939) , básnika Trnavskej skupiny, venoval už ako recenzent v čase, keď jeho zbierky vychádzali (vydal 17 básnických kníh). Kniha sa pokúša uchopiť podstatu Šimonovičovho básnického myslenia, vnímania sveta a hľadani a harmónie.