Básnická zbierka Caput mortuum s podtitulom Poemata posthumanismi speculativus, Básne špekulatívneho posthumanizmu, je poetickou správou o hroziacom zániku ľudskej kultúry a civilizácie. Do špekulativizmu ako formy kultúrneho života mŕtvych hláv básnik zaraďuje aj seba. Je bytostnou i textologickou súčasťou prelínania histórií, kultúr a osobných osudov vnútri času, od armády cisára Li či legendárneho kabalistu Moše Ha-Ramba, Mehmeda Dilinga, až po Johanku Brestenskú. Nie sú podstatné mená postáv, ale ich posolstvo. Pokúšajú sa z ktorejkoľvek dimenzie postaviť na troskách ľudskosti všetko nanovo, lebo básnenie sa nesmie stať súčasťou globálneho sprisahania. Habaj mystifikuje iných i seba, keď meno Habaj vyhlasuje za najobľúbenejšiu literárnu osobnosť v 18. storočí, hoci, ako píše, na Slovensku je po ňom pomenovaných 0 ulíc a námestí. Takýchto literárnych hoaxov je v kontexte jeho tvorby viac.
