Prvý román poetky Kataríny Kucbelovej. Autorka dva roky navštevovala oblasť pod Kráľovou hoľou, odľahlú horskú obec Šumiac na strednom Slovensku, kde sa učila šiť čepiec, súčasť miestneho ženského kroja. Osobná línia sa prepletá so sondou do života na Horehroní. Pozoruhodná osobná spoveď autorky, pre ktorú sa opakované cesty do rázovitej obce mimo civilizácie, postupne stávajú cestami k porozumeniu iných aj seba samej. Počas návštev sa dozvedela veľa iných vecí o živote v horskej obci v postupne sa vyľudňujúcom regióne, o sebe, o ľudovej kultúre, o zložitom spolužití s Rómami, o stereotypoch, vrátane tých, v ktorých sama žila a žije. Nefotografovala, nenatáčala, nenahrávala. Počúvala, pozerala sa, vyšívala a písala. Čepiec odkrýva nezromantizovaný vzťah medzi minulosťou a prítomnosťou, osobnou identitou a etnokultúrnym stereotypom a v neposlednom rade komplikovaný vzťah majority k rómskej menšine, či centra a periférie. Je to obraz súčasného Slovenska prostredníctvom vnímavého medzigeneračného stretnutia dvoch žien s odlišnou životnou skúsenosťou.