V roku 1916 sa v kabarete Voltaire v Zurichu konala schôdzka umelcov, spisovateľov a emigrantov. V tieni prvej svetovej vojny sa tak začal šíriť umelecký a literárny smer známy ako dadaizmus. Hnutie, ktoré trvalo do roku 1923, vzniklo ako prejav individualistickej vzbury intelektuálov, ktorí detskou naivitou, nespútanou obraznosťou a extravaganciami chceli bojovať proti konvenciám. Dadaizmus bol namierený proti buržoáznej predstave života a umenia. Nebral do úvahy logiku, morálku, ani konvencie, snažil sa vytvárať provokatívne antiumenie a odmietal každý estetický systém. Hlavnými formami umeleckého výrazu boli koláž, montáž alebo vymýšľanie nových výtvorov – obrazov, sôch alebo fonetických básní – spájaním ľubovoľne vybraných jednotlivostí z rôznych kontextov.
