Zbierka tvorí organický celok, svojho druhu poetický román, poskladaný z literárnych reportáží z Moldavska, Slovenska, Poľska, Rumunska, Čečenska a textov reflektujúcich písanie autorky, ktorá si svoju rozorvanosť medzi Východom a Západom zošíva nemeckým jazykom. Ten sa totiž sa jej literárnym nástrojom.
V textoch novinárky a esejistky Ireny Brežnej, ktorá musela utiecť do Švajčiarska z Československa v roku 1968, objavil recenzent Andreas Oplatka dva základné pocity: bezdomovectvo a konfrontáciu dvoch jazykov. Autorka sprostredkúva západnej Európe väčšinou neznámu, východnú časť nášho kontinentu. Rozsah textov zhromaždených v tomto zväzku sa pohybuje od osobných každodenných poznámok po satirické jazykové hry, až po vášnivé správy o vojnou zničenom Čečensku, uvádza Oplatka. Brežná vždy stojí na strane ignorovaných a zabudnutých. Podľa názoru Oplatku jej sila nespočíva v schopnosti politickej analýzy, jej argumenty presvedčia skôr „živosťou príbehu“.
(Zdroj: Recenzia Neue Zürcher Zeitung, 11.11.2003)