Dielo významnej nemecko-židovskej katolíckej filozofky, ktoré napísala roku 1936, keď sa z verejného pôsobenia utiahla do kláštora (vyšlo až po druhej svetovej vojne), je považované za vrchol jej fenomenologického projektu, ale aj za jej duchovný testament. V hlbokých úvahách o človeku analyzuje podstatu jeho duchovného života a hľadanie zmyslu jeho existencie.