Knihu tvoria dve novely plné zvláštnych postavičiek košického podhubia so sviežimi dialógmi, ktoré dodávajú textu drsnú živelnosť. Jazyk, ktorý autor využíva, prepletá spisovnú slovenčinu s východniarčinou, maďarčinou, rómčinou a mafiánskym slangom. Drsnota výrazu autora je prepletená často metaforickými myšlienkami, ktoré novely zjemňujú, no zároveň spôsob ich vyjadrenia zachováva atmosféru tvrdého nekompromisného sveta.
V novele Jesoskero nilaj sa hlavný hrdina, Biely, po prepustení z väzenia vracia do rodných Košíc, napriek tomu, že tam naňho číha mnoho ľudí, ktorým leží v žalúdku a vie, že jeho život je v ohrození. Putuje známymi podnikmi, za známymi ľuďmi, ktorí sa medzičasom presťahovali, stučneli, zbohatli, či schudobneli. Snaží sa získať stratenú rovnováhu, pomstiť sa, ale i spoznať život pulzujúcich Košíc nanovo. Jednotlivé postavy sú tvrdí ľudia zocelení životnými úskaliami, alkoholici, prostitútky, klamári, zlodeji, vrahovia... Sú všetkým tým, čomu sa hovorí spodina spoločnosti. Brutálnosť prostredia príbehu je na jednej strane desivá, no na strane druhej taká, aká sa skrýva pred zvyškom sveta v zastrčených mafiánskych podnikoch.
V novele A čo keď sa na mňa niekto díva, ktorej dej sa odohráva v Bratislave a vo Viedni, vystupuje postava bývalého policajta Lučkaya, ktorý sa skrýva a maskuje. Lepí si fúzy, používa parochne a šošovky, prezlieka sa dokonca i za ženu. Spí so zbraňou pod vankúšom a neváha ju použiť, pokiaľ sa cíti v ohrození. Novela má pomalší spád deju, no práve tento fakt núti čitateľa prežívať skrytý, no mrazivý pocit strachu spolu s Lučkayom, ktorý je zmietaný životom, sám sebou a snaží sa všetko riešiť alkoholom a zbraňou.
